Akcia pri príležitosti 71. výročia bombardovania Spišskej Novej Vsi, 11. výročia bombardovania Juhoslávie a 2. výročia nezákonného odtrhnutia Kosova, 26. marec 2010, Spišská Nová Ves

Je to vyše 71 rokov, čo maďarské letectvo zbombardovalo Spišskú Novú Ves. Útok bol reakciou na nálety slovenských letcov, snažiacich sa o zastavenie maďarských vojsk, vtrhnúcich na slovenskú zem za účelom ukradnutia jeho zvrchovaného územia.

Už tradične si tento akt hanebnosti pripomíname s ďalším protičlovečenským činom – bombardovaním Juhoslávie zločineckým paktom NATO. Vtedy, 11. rokov dozadu sa začala písať história najnehanebnejšej lúpeže, odohrávajúcej sa na území Európy od konca druhej svetovej vojny, vyvrcholiaca ukradnutím integrálnej časti srbského územia – Kosova a Metochije. Tieto udalosti nás, slovenských národovcov, nenechávajú chladných ani po rokoch. Práve naopak, intenzita pohoršenia sa stupňuje z dôvodu vnímania vývoja na domácom, ako i zahraničnom „fronte“, nasmerujúcich osud Európy do pekla.

Pred šiestou hodinou večernou sa pred spišskonovoveskou stanicou začali tvoriť hlúčiky účastníkov sviečkového sprievodu, vedúceho centrom mesta, vrcholiaceho na cintoríne, pri pamätníku obetiam vojen. Nakoniec z hlúčikov postávajúcich navôkol vznikol okolo stohlavý sprievod, čož organizátora teší z dôvodu umocnenia atmosféry spomienky, ako aj samotného faktu, že sa ešte nájde dosť mladých ľudí, ktorých barbarstvo nenecháva chladných.

Pochod prebiehal bez komplikácii, účastníci sa chovali dôstojne, čo je dobrou vizitkou každého jednotlivca zúčastneného sa spomienky.

Na cintoríne boli zažaté pochodne, dodávajúce počas celej akcie netradičnú atmosféru, ktoré nahrádzali denné svetlo. Na úvod sme si pripomenuli minútou ticha obete tragédii. Po zaznení hymien Srbska a Slovenska, spolu s hymnou 1. Slovenskej republiky – Hej Slováci, vystúpila s poetickou vložkou Kika. Na rad prišli rečníci. Postupne sa pred zrakmi účastníkov vystriedali zástupcovia spolkov ĽSNS, SNJ, AN, NSS. Medzi nimi vystúpil aj občiansky aktivista, známy to svojím originálnym a nekorektným vystupovaním, dotýkajúci sa tém žeravých, Igor Cagáň, zanechajúci u prítomných zdá sa najhlbší dojem. V podstate možno konštatovať, že vystúpivších komentáre neboli nudné a dotkli sa ako tém historických, tak aj súčasných, či budúcich. Zo všetkých prezentujúcich svorne vyžaroval úprimný cit a odhodlanosť podieľať sa na hľadaní riešení, ktoré by vylepšili spoločenskú situáciu panujúcu na našom Slovensku, s prihliadnutím na udalosti historického rázu, ktoré sme si spomienkou pripomínali.

Medzi vystúpivšími dostala slovo ešte raz Kika so svojou peknou básničkou. Na záver spomienky, za sprievodu ľubozvučných tónov hymnickej piesne od Karola Kuzmányho „Kto za pravdu horí?“ bol k pamätníku obetiam spišskonovoveského bombardovania položený veniec úcty. Veríme, že slovenská mlaď nikdy nezabudne na tieto udalosti hanby a taktiež na hrdinov, podieľajúcich sa na obrane svojich zemí, bojujúcich, za lepšiu budúcnosť svojich detí. Nech nám sú ich osudy nápomocné pri hľadaní vhodných spôsobov nášho spoločného boja za národ a vlasť.