Spomienka na Ľudovíta Velislava Štúra, 15. januára 2012, Levoča
„Pilnosť jeho presahovala všetky medze možnosti. On stačil zastupovať profesorov v rozličných predmetoch učebných, on vynikal v spoločnosti osemdesiatich alebo i viacerých samorastlých, pilných, nadaných mladíkov, on korigoval mladších práce. On kritizoval starších plody, on zaobstarával rozličné komisie vonkovských priateľov, on vyučoval v prednejších domoch bratislavských synkov, aby seba udržať mohol, on korepetoval začasto so synmi veľkých pánov zo zahraničia… A k tomu sokolie jeho oko ešte striehlo, kde ktorý talent by polapiť a do svojich krážov uviesť mohol. Študoval nad to svoju históriu, filológiu, záverečné novšie reči európske, estetiku, Homéra atď… Fajka a čierna káva pomáhali mu premáhať sen nočný, ktorého miesto zaujímali obšírne korešpondencie s vonkovskými priateľmi a poézia. Do kaviarne, alebo na bál nikdy nešiel, jediné jeho zábavy boli výlety do hôr, na zámky a do spevokolov…“
Toto je len časť z aktívneho života – liceálnych čias Ľudovít Štúra, ktoré vykreslil jeho druh Miloslav Hurban. Okrem toho stihol za svoj krátky život poslancovať v Uhorskom sneme, kodifikovať Slovenčinu, obhajovať ju pomocou rozsiahlej korešpondencie a diel spolu s novinami, ktoré tvoril, byť pri vzniku Tatrína a Mikulášskych žiadostí, navštevovať Slovanov v zahraničí, iniciovať Slovanský zjazd, bojovať na barikádach, chopiť sa zbrane v slovenskom povstaní, aby na záver svojho plodného života sa utiahol do Modry, kde sa staral o početné potomstvo svojho zosnulého brata Karola. V tom čase vyšlo z neho jeho najznámejšie dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré možno považovať za bilančné, prevratné a testamentálne. Bolo silne ovplyvnené jeho životnými skúsenosťami a zdá sa, že aj sériou úmrtí jeho srdcu blízkych. Mnoho vecí, ktoré mu do vtedy boli sväté, revidoval. Ľudovít Štúr bol fenomén a možno ho oprávnene považovať za jedného z najväčších Slovenov, ako aj Slovanov, stavajúceho svoje hlboké národné, ako aj slovanské cítenie na kresťanských základoch.
Práve v tieto dni, už tradične v Štúrovskej Levoči, sme si pripomenuli výročie jeho smrti. Je to už 156 rokov od dňa, kedy naposledy vydýchol po viac dňovom trápení, ktoré mu privodilo postrelenie sa na poľovačke.
Januárové počasie prilákalo hŕstku verných jeho myšlienke, aby si ho pripomenuli a vzdali mu hold. V odznených básniach a príhovoroch rezonoval jeho veľký význam pre slovenské dejiny a súčasnosť. Bola načrtnutá jeho životná púť, ideové východiská, ako aj odkaz nasledujúcim generáciám.
Veríme, že si prítomní odniesli domov aspoň kúsok toho Štúrovského a pretavia to do konkrétnej činnosti v boji za Boha a národ.
Česť a sláva jeho pamiatke!
Radovan Novotný