73. výročie umučenia dp. Rudolfa Schedu, 10. september 2017, Liptovský Ján
Mučeníctvo je aktom najväčšej dokonalosti, píše svätý Tomáš Akvinský, pretože: „medzi všetkými cnostnými úkonmi mučeníctvo najviac dokazuje dokonalosť lásky, nakoľko – tým viac niekto ukazuje, že miluje niektorú vec, čím milšou vecou pre ňu pohŕda a čim protivnejšiu prijíma trpieť. Avšak je zjavné, že medzi všetkými ostatnými dobrami prítomného života človek najviac miluje vlastný život a naopak najviac nenávidí smrť a hlavne, ak je (spojená) s bolesťami telesných múk…“ (STh II-II q. 124 a. 3 co.)
Mučeníctvo je dokonalým pochopením pozemského života, ktorého skutočným zmyslom nie je honba za svetskými dobrami – tie totiž trvajú len chvíľu a raz sa všetky do jedného rozpadnú v prach; lež za dobrami nebeskými, ktoré trvajú naveky. Mučeník je ten, ktorý Read more
Podplukovník Ján Šmigovský bol prvou obeťou tzv. retribučného súdnictva, politickej frašky, ktorej hlavným motívom bola pomsta a účtovanie so Slovenmi, ktorí ostali aj napriek nepriaznivým okolnostiam verní Bohu, národu a štátu. Pri uplatnení princípu retroaktivity bol pplk. Šmigovský odsúdený za činy, ktoré v čase vykonania nielen, že neboli protizákonné, ale naopak, zo zákona (ľudského, prirodzeného i mravného) bezprostredne vyplývali. Jeho hlavnou vinou bolo, že sa ako veliteľ Nitrianskej posádky nepridal k tzv. SNP – vojenskej rebélii, čechoboľševickému besneniu proti slovenskej samostatnosti a kresťanskému charakteru Slovenského štátu. Konal tak, ako by mal v ideálnej rovine konať každý vojak – zachoval prísahu vernosti, neprezliekol kabát, zostal oddaný v zložitej situácii, kedy zrádzali 
Biskup Dávid Bartimej Tencer OFM Cap. sa na sviatok sv. Cyrila a Metoda v úvode svojej homílie (na nitrianskej cyrilo-metodskej slávnosti) na margo zasvätenia Slovenska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie z roku 1947, ktoré malo byť v tento deň obnovené, vyjadril celkom jasne a otvorene: keby mala dnešná slávnosť a zasvätenie vyzerať tak, ako pred 70 rokmi – tak by sa toho Jeho Excelencia nezúčastnila.
Kto by mohol lepšie zhrnúť dôvody obžaloby mučeníka Jozefa Tisu, než samotný jeho žalobca Anton Rašla? Ten vo svojej záverečnej obžalobnej reči pred politickou fraškou zvanou „národný súd“ hovorí nasledovné: „Treba povedať, že nežalujeme nejaký imaginárny pojem ´štát´, tu nie je vedená diskusia o oprávnenosti štátu atď. Štáty vznikajú a zanikajú. Predmetom uvažovania a hodnotenia môže byť len vnútorný obsah tohto štátu, režim, ktorý tu panoval – a to režim stredoveký, totálny (rozumej autoritatívny – pozn. NSS), protislovanský (rozumej protiboľševický – pozn. NSS) a proti-pokrokový.“ (Proces s Dr. J. Tisom, s. 73) Je treba uznať, že málokto dokázal tak jednoducho a výstižne charakterizovať režim Slovenského štátu. Dokonca i mnohým sympatizantom slovenskej 
Slovenský štát je tŕňom v oku dnešnej demoliberálnej a kryptoboľševickej spodiny, ktorá celkom prirodzene prebrala boľševikmi vytvorený pohľad na novodobú slovenskú históriu. Duch sa predsa nezaprie. Aký duch? Duch nenávisti voči Bohu, národu a voči starému usporiadaniu založenému na Božom a prirodzenom zákone. Nedá sa síce povedať, že Slovenský štát bol úplne dokonalým stelesnením starého poriadku a že Božie a prirodzené zákony boli vždy, všade a vo všetkom autenticky uplatňované. To sa, celkom iste, nedá povedať o nijakom zriadení, lebo všade, kde sa angažuje človek, je prítomný aj hriech a nedokonalosť. Zároveň sa však nedá poprieť, že Slovenský štát bol aspoň dočasnou hrádzou proti liberálnemu úpadku. Proti úpadku, ktorý dnešní pomätenci