72. výročie umučenia dp. Jána Nemca, 17. november 2016
Stretávame sa ako zvyčajne na mieste posledného pôsobenia kňaza Jána Nemca v Lieskovci a vydávame sa po ceste, ktorá bola v živote Jána tá posledná pozemská. Jeho pozemská cesta bola cesta týrania a mučenia, ktorým sa partizáni mstili na bezbrannom kňazovi. Ten im už dal všetok svoj majetok, ktorý mal v ich očiach hodnotu. Nestačilo to, lebo ich cieľom po opakovanom rabovaní fary sa ukázalo mučenie a týranie. Ako inak môžeme nazvať vlečenie biedne odetého kňaza v chladnom sychravom chladnom večere skoro 12 km po poľnej ceste? Sú to prízemné prejavy prízemných živlov. Už fakt, že sa opovážili rabovať na fare a neskôr aj siahnuť na život kňaza hovorí o tom, že ich úcta ku kňazovi bola veľmi slabá a vypovedá to o ich hodnotách. Každý aj neveriaci človek už z prirodzenosti má určitú úctu k človeku a to zvlášť ku kňazovi. Read more

Svätý Alfonz Maria de‘ Liguori píše, že keď bol kardinál John Fischer, biskup z Rochesteru, odsúdený na smrť za to, že sa nepodvolil odpadlíkovi Henrichovi VIII. a anglikánskej sekte, ale ostal verný Svätej Cirkvi a pápežovi, tak chystajúc sa na smrť: „…obliekol sa do najlepších šiať, aké mal, a hovoril, že ide na svadbu. Keď zazrel popravisko, odhodil svoju palicu a povedal: Hor sa, nôžky moje, už nemáte ďaleko do raja. A prv než zomrel, zanôtil Te Deum ako poďakovanie, že Boh mu dal zomrieť ako mučeníkovi za svätú vieru. A potom naradovaný položil hlavu pod katovu sekeru.“ Z časného hľadiska sa mučenícka smrť môže javiť ako tragédia, no z hľadiska večnosti niet záslužnejšej smrti, ako položiť život za pravú katolícku vieru. V Introite sv. omše za mučeníka sa kňaz modlí: „Udeľ, prosíme,
Keď Dr. Jozef Tiso v jednom zo svojich verejných prejavov hovorí o 
