Neomylnosť Cirkvi
„Neomylnosť“ znamená neschopnosť mýliť sa, či upadnúť do omylu. Prvý vatikánsky koncil v roku 1870 definoval, že pápež sa nemôže mýliť, ak sú prítomné štyri podmienky: musí (1) hovoriť ako pápež, (2) v otázkach Viery a mravov, (3) definitívnym spôsobom a (4) s jasným úmyslom zaviazať celú Cirkev. Všetko takéto učenie patrí do toho, čo sa nazýva jeho „mimoriadnym“ Magistériom. Pápeži však, na jednej strane, len zriedkakedy uplatnia všetky štyri podmienky. Ale, na druhej strane, učia mnoho iných právd, ktoré nemôžu byť mylné alebo chybné, pretože ich Cirkev vždy učila, a preto patria do toho, čo Prvý vatikánsky koncil nazval „riadnym univerzálnym Magistériom“ Cirkvi, ktoré je taktiež neomylné. Otázkou je: ako pápežovo mimoriadne Magistérium súvisí s riadnym Magistériom Cirkvi?




