Obrady prijatia konvertitu do Cirkvi – krásne zhrnutie katolíckej náuky
Konvertita v určenú hodinu pristúpi k oltáru s dvomi svedkami, ktorí, ak konvertita nebol pokrstený, sú zároveň aj jeho krstnými rodičmi. Kňaz oblečený v superpelícii a fialovej štóle príde k oltáru a takto prehovorí ku konvertitovi:
Drahá duša kresťanská! Nezapomínaj na tento deň, v ktorý ťa Cirkev svätá našla a ku sebe láskave privinula. Sedel si v tieni smrti, lebo si nemal svetla pravej viery. Nebolo možné, aby mal Boh zaľúbenie v tebe. Ďaleko si bol od Ježiša Krista, pretože si bol vzdialený od jeho panenskej nevesty, od svätej Cirkvi. Boh nebol tvojím otcom, lebo Cirkev nebola tvojou matkou. Jej modlitby a sviatosti neposilňovali ťa v tvojej ceste, hladný a smädný putoval si v tomto slzavom údolí. Stál si mimo korábu spasenia, a preto nebezpečenstvo hrozilo tvojim nádejám. Ale Ježiš Kristus, ktorého milosrdenstvo prevyšuje množstvo morského piesku, otvoril tvoje oči: jeho milosť vnikla do tvojho srdca a priviedla ťa späť k jeho neveste. Táto láskavá matka, pohnutá nekonečnou láskou Ježišovou, prijíma ťa teraz do svojho lona. Read more
(Pokračovanie 
V dobe osvietenstva vzniklo niekoľko proticirkevných spolkov, z ktorých by mali byť menované aspoň dva: slobodomurári, založení roku 1717 v Londýne; a rád iluminátov, založený 1. mája 1776 Adamom Weishauptom, profesorom cirkevného práva, v Ingolstadte. (1) Tým sme sa dotkli problému tajných spolkov a ich vplyvu na spoločnosť a Cirkev. Zas a znova sa dočítame, že Francúzsku revolúciu je potrebné pripísať na konto slobodomurárov. Novodobá formulácia však hovorí: „Slobodomurárstvo revolúcie nerobí; pripravuje ich a pokračuje v ich diele.“ (2) Nech už je to akokoľvek, v lone týchto a podobných tajných spoločností vyklíčilo to, čo bolo neskôr pomenované ako synarchia, t. j. jednotný svetový štát s jednotnou vládou, ktorá je plánovaná ako proticirkev. Ale o tom neskôr. V každom prípade predstavuje Francúzska revolúcia v diabolskom pláne dôležitý článok. Nie je to prehnané tvrdenie, keď povieme, že mnohé katolícke odvetvia si dnes privlastnili jej hlavné myšlienky: slobodu vzoprieť sa vládnucim 
Pokračovanie 
Mnoho ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu 14. marca 1939, vníma tento dátum pozitívne predovšetkým kvôli oslobodeniu sa národa spod českého útlaku v kontinuite so skorším oslobodením sa spod útlaku maďarského. Sloboda, suverenita, nezávislosť – to sú pojmy, ktoré sa už roky dookola opakujú skoro pri každej pripomienke na túto udalosť. Ako keby sloboda bola skutočne najvyššou hodnotou, o čom sa mylne domnievajú klasickí liberáli. Je to obmedzený pohľad, ktorý zahmlieva a mení skutočnú podstatu odkazu 14. marca.