Ako to bolo naozaj za 1. Slovenskej republiky?
Táto téma, ktorá je dnes často pertraktovaná nielen historikmi, ale aj médiami, vzbudzuje čoraz väčší záujem práve pre to, že o nej vieme dosť málo. Počas minulého režimu sa o nej nesmelo veľa hovoriť, ale v súčasnosti už vyšlo pomerne veľa literatúry o 1. SR. Problém je však v tom, že nie všetky informácie v týchto publikáciách sa zhodujú s historickou skutočnosťou. Read more

Zopár dní už slovenskou verejnosťou rezonuje záležitosť Devínsko-Novoveskej masovej vraždy. V tie prvé bolo možné zaznamenať, ako sa médiá prebiehajú v informovanosti obyvateľstva, dobre že nie sekundu po sekunde, reku, aby náhodou niekomu niečo dôležité neušlo a nemal by čo večer v krčme, či v rámci iného pravidelne absolvovaného a povinného kultúrneho vyžitia rozoberať.
Vražda je súčasťou tohto sveta od nepamäti. Človek je členom spoločenstva a častokrát sa dostáva z rozmanitých dôvodov do konfliktných situácií s jednotlivcami, či skupinami, ktoré sa končia aj tragicky. Znesenie zo sveta formou vraždy má množstvo dôvodov, ku ktorým patrí napr. závisť, žiarlivosť, zrada, nenávisť, ale aj šialenstvo, či jednoduché naprávanie krívd.
Jediné, čo v dnešných časoch neviem pochopiť, je to, ako môže niekto vykonávať verejnú činnosť, resp. robiť politiku, keď jeho postoje sú očividne protislovenské. Myslím si, že žiaden štátnik by nemal brojiť proti vlastnej histórii, ktorá poukazuje na to, že slovenský národ nie je národ bez histórie a tradície, ale práve naopak.
V slovanskej krajine vládli rozbroje a boje o nadvládu. Už v 8. storočí sa slovanské kmene začali spájať do väčších celkov. Ich prvé historicky dosvedčené sídlo na Slovensku bola Nitrava (Nitra), kde vládol knieža Pribina.