Sv. František u Sultána (Ernoulova kronika)
A teraz vám poviem niečo o dvoch klerikoch, ktorí boli vo vojsku pri Damiette.
Jedného dňa sa odobrali ku kardinálovi ̵ legátovi a povedali mu, že by chceli kardinálov súhlas. Kardinál im povedal, že pokiaľ sa to jeho týka, nikdy k niečomu takému nedá súhlas, pretože by nechcel dávať súhlas k tomu, keby boli bez všetkého zabití. On si myslel: ak tam pôjdu, nikdy viac sa nevrátia. Oni mu povedali, keď tam pôjdu, na ničom nebude mať vinu, pretože to nie je on, ktorý ich posiela, len im dovoľuje ísť.
A naliehali tak dlho, až im kardinál, keď videl ich pevný úmysel, povedal: „Milí páni, neviem, čo máte v srdci a či sú vaše myšlienky dobré alebo zlé. Ale ak tam pôjdete, hľaďte, aby vaše myšlienky i srdce boli stále obrátené k Bohu!“ Odpovedali, že k sultánovi nechcú, ale aby urobili veľké dobro, ktoré chcú uskutočniť. A vtedy im kardinál povedal, ak chcú, že môžu ísť, ale nech si nikto nemyslí, že ich poslal on. Read more
Na prvú adventnú nedeľu roku 1969 nadobudol účinnosť misál Pavla VI., tzv. Novus Ordo Missae (skr. NOM). Dielo Msgr. Bugniniho, progresivistického arcibiskupa s pochybnou povesťou, na ktorého tvorbe preukázateľne spolupracovalo šesť protestantov, malo jeden hlavný cieľ: pod zámienkou návratu k pôvodnej jednoduchosti prispôsobiť liturgiu latinskej Cirkvi ekumenickým požiadavkám Druhého vatikánskeho koncilu, rozumej oklieštiť rímsko-katolícky rítus o všetko, čo v ňom bolo jednoznačne katolícke, čo sa nepozdávalo nepriateľom Cirkvi.
História človeka je históriou zdokonaľovania vedomostí. Je to história neustálej vojny medzi menšinou, silnou duchom, a väčšinou, silnou počtom. Je to história výchovy vždy zle skončenej a vždy znovu začatej. História nevďačnej, ťažkej, s nechuťou robenej a často odmietanej, niekedy prerušovanej a veľmi často obnovovanej výchovy.
V súvislosti s nedávnym výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda sa už pravidelne objavujú staré námietky proti nim aj v radoch ľudí, ktorí sa označujú za národovcov, vlastencov, rodoľubov… Spochybňujú náboženský a kultúrny prínos solúnskych bratov a vznášajú voči nim rôzne obvinenia. Mnohé z nich zhrnul vo svojich článkoch a videách hudobník a spisovateľ Miroslav Švický, známy ako Žiarislav. Vykresľuje príchod sv. Cyrila a Metoda ako katastrofu, keď prídu do idylického prostredia, kde sa v slobode a v dobovej forme demokracie rozvíjala vyspelá kultúra a duchovno. Tie sú následne barbarsky zničené a ľuďom sú vnucované cudzie formy duchovna, ktoré sú im len na škodu. Používa pri tom na opis diania slová ako diktatúra, totalita a prirovnáva ich aspekty ku komunizmu a Islamskému štátu. Ako keby vierozvestcovia prišli na Veľkú Moravu sami od seba a s mečom v ruke.
Ľahko sa oslavuje pohanstvo básnikovi, stojacemu pred krásnou sochou rímskej Venuše. To je však len chladný mramor. Život u pohanov bol iný! Ako dva strašné vredy rozožierali „krásne“ pohanstvo, krutosť a zvlášť takzvané otroctvo.