Ohliadnutie za 14. marcom
Ak dôsledne sledujeme líniu, po ktorej sa zrodil 1. Slovenský štát, nemožno konštatovať, že to bola priama cesta. Práve naopak, bola značne kľukatá, s mnohými zastaveniami, cúvnutiami, slepými ulicami. Ani samotná idea úplnej samostatnosti nebola nejak extra rozvinutá v zmysle stanovenia si cieľa, až na pár výnimiek, ktoré zrejme ani nevedeli, čo to bude obnášať, avšak vo svojom zápale definovali vrchol – štátnu samostatnosť.
Prím však hrala cesta k autonómii v rámci 1. ČSR dvoma hlavnými spôsobmi : 1. evolučnou cestou, opierajúc sa o tézu, že Praha „dostane rozum“ a sama uzná, že je aj pre ňu výhodnejšie dať autonómiu nielen Slovákom, ale postaviť svoju politiku voči všetkým národnostiam na inom kvalitatívnom základe, ako dovtedy, a tak im dať do ruky hmatateľný dôkaz, aby sa cítili v tomto štáte doma a pracovali na jeho zveľadení; 2. „revolučnou“ cestou, v skutočnosti sa však vízia revolučnosti Read more
Pred sto rokmi mala vestfálska vizionárka Katarína Emmerchiová videnie o Rusku. Videla obrovskú zem celú vo tme a plnú zloby, temnú a hroznú. Zdalo sa jej, akoby sa blížila o polnoci veľká búrka. Ak nás všetko neklame, stojíme uprostred nej. Blesky lietajú od východu až na západ. Hrom rachotí. Víchrica zavýja. Zem sa trasie. Nad Ruskom nastala noc. Tmavá, čierna noc. Noc pekla. A znalci počasia sa obávajú, že čierne a červené mraky potiahnu na západ. Boľševické cirkevné prenasledovanie sa stáva európskym či svetovým nebezpečenstvom.
Otázky z tohto rozhovoru zaslal otcovi Bogdanovi Vytrykušovi bloger Joseph Ostermeir, ktorý vedie blog