Obrady prijatia konvertitu do Cirkvi – krásne zhrnutie katolíckej náuky

Konvertita v určenú hodinu pristúpi k oltáru s dvomi svedkami, ktorí, ak konvertita nebol pokrstený, sú zároveň aj jeho krstnými rodičmi. Kňaz oblečený v superpelícii a fialovej štóle príde k oltáru a takto prehovorí ku konvertitovi:

Drahá duša kresťanská! Nezapomínaj na tento deň, v ktorý ťa Cirkev svätá našla a ku sebe láskave privinula. Sedel si v tieni smrti, lebo si nemal svetla pravej viery. Nebolo možné, aby mal Boh zaľúbenie v tebe. Ďaleko si bol od Ježiša Krista, pretože si bol vzdialený od jeho panenskej nevesty, od svätej Cirkvi. Boh nebol tvojím otcom, lebo Cirkev nebola tvojou matkou. Jej modlitby a sviatosti neposilňovali ťa v tvojej ceste, hladný a smädný putoval si v tomto slzavom údolí. Stál si mimo korábu spasenia, a preto nebezpečenstvo hrozilo tvojim nádejám. Ale Ježiš Kristus, ktorého milosrdenstvo prevyšuje množstvo morského piesku, otvoril tvoje oči: jeho milosť vnikla do tvojho srdca a priviedla ťa späť k jeho neveste. Táto láskavá matka, pohnutá nekonečnou láskou Ježišovou, prijíma ťa teraz do svojho lona. Podáva ti skvostné rúcho, ozdobuje tvoj prst prsteňom vernosti, pripravuje ti nebeskú hostinu a len toľko žiada, aby si ju verejne uznal za svoju matku. Pristúp sem s dôverou, padni na kolená a vyznaj vieru. Uznaj svätú, rímskokatolícku apoštolskú Cirkev za svoju matku, s jej učením a ustanoveniami a ona s radosťou prijme ťa za svojho syna (dcéru). Volaj so sv. Augustínom: „Milovať chcem Pána Boha svojho, milovať jeho Cirkev; jeho ako otca, ju ako matku svoju; jeho ako Pána, ju ako dievku jeho, lebo sme dietky jeho služobnice.“

Drahá duša kresťanská! Ži ododneška tak, aby tvoj život hodný bol obcovania so svätými, aby nebo a zem videli tvoje dobré skutky a chválili Otca, ktorý je v nebesiach. Ďakujeme Tebe, láskavý Spasiteľu, ktorý starostlive vyhľadávaš svoje stratené ovce, lebo pre tie si prišiel, ktoré sa stratili. Zapáľ svoje srdce v tieni smrti, aby bol jeden ovčinec, ako je aj len jeden pastier. Amen.

Kňaz si po skončení tejto reči kľakne pred oltár a začne spievať s chórom hymnu k Duchu Svätemu: „Príď, ó Duchu Stvoriteľu“, po ktorej sa modlí modlitbu k Duchu Svätému. Po skončení spevu konvertita kľačlac pred oltárom nahlas hovorí vyznanie viery, ktoré predpísal pápež Pius IV. a Pius IX.

Vyznanie pravej viery

Ja, N. N., pevne verím a vyznávam všetko spolu a každé jednotlivo, čo sa obsahuje vo vyznaní viery, ktoré svätá rímskokatolícka Cirkev drží, najmä: Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, všetkých viditeľných a neviditeľných vecí. A v jedného Pána, Ježiša Krista, Syna Božieho jednorodeného. A z Otca narodeného pred všetkými vekmi. Boha z Boha, svetlo zo svetla, Boha pravého z Boha pravého, splodeného nie učineného, spolupodstatného s Otcom, skrze ktorého všetky veci učinené boli. Ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie zostúpil z nebies a vtelený bol od Ducha Svätého z Márie Panny a človekom sa stal. Ukrižovaný tiež pre nás pod Pontským Pilátom trpel a pochovaný bol, tretieho dňa vstal zmŕtvych podľa Písem a vstúpil na nebesia, sedí na pravici Boha Otca a zase príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, ktorého kráľovstvu nebude konca. Verím i v Ducha Svätého, Pána a oživovateľa, ktorý z Otca a Syna pochádza, ktorý s Otcom a Synom spolu zvelebovaný a slávený je, ktorý hovoril skrze prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie zomrelých a život budúceho veku. Amen.

Apoštolské a cirkevné ústne podanie a ostatné poriadky i ustanovenia tejže Cirkvi tiež prijímam a pevne uznávam. Podobne sväté Písmo podľa toho zmyslu, ktorý držala a drží Cirkev, matka svätá, ktorej prislúcha súdiť o pravom zmysle a výklade Písma svätého, prijímam, a ani ho inak, ako vedľa jednomyseľného učenia svätých Otcov brať a vykladať nebudem. Vyznávam tiež, že pravých a skutočných sviatostí Nového zákona je sedem, od Krista Pána ustanovených ku spaseniu ľudského pokolenia, hoci nie všetky jednému každému potrebných; a to krst, birmovanie, sviatosť oltárna, pokánie, sväté pomazanie nemocných, posvätenie kňazstva a manželstvo; že milosť Božiu prinášajú; z ktorých tri, krst, birmovanie a posvätenie kňazstva, bez svätokrádeže sa opakovať nemôžu. Zachované a potvrdené obrady Cirkvi katolíckej pri slávnom vysluhovaní týchto sviatostí tiež prijímam a pripúšťam. Všetko to, čo na svätosvätom sneme tridentskom o dedičnom hriechu a o ospravedlnení určené a vyhlásené bolo, pripúšťam a prijímam. Vyznávam tiež, že pri omši svätej sa Bohu obetuje pravá, skutočná a milostivá obeta za živých a mŕtvych, a že v prevelebnej Sviatosti Oltárnej je prítomné pravé, skutočné a podstatné telo a krv spolu i s dušou a božstvom Pána nášho, Ježiša Krista a že sa stáva premena celej podstaty chleba v telo, celej podstaty vína ale v krv, ktorú premenu katolícka Cirkev prepodstatnením menuje. Vyznávam tiež, že i pod jedným spôsobom sa celý Kristus úplne a opravdivá Sviatosť prijíma. Pevne verím, že je očistec a že nachodiacim sa v ňom dušiam modlitby veriacich pomáhajú. Podobne vyznávam, že svätých s Kristom panujúcich máme ctiť a o pomoc vzývať, že oni za nás u Boha orodujú a že ich sv. pozostatky (relikvie) máme ctiť. Pevne tvrdím, že obrazy Krista Pána a Rodičky Božej, blahoslavenej Panny Márie a iných svätých zadržať a zachovať máme a že sa im príslušná česť a úcta preukazovať má. Vyznávam, že Cirkev dostala od Krista aj moc odpustky udeľovať, a že tieto sú veriacim k spaseniu veľmi prospešné. Svätú, katolícku a apoštolskú rímsku Cirkev uznávam za matku a učiteľku všetkých cirkví, rímskemu pápežovi, nástupcovi sv. Petra, kniežaťu apoštolov a námestníkovi Ježiša Krista, prvú poslušnosť sľubujem a prisahám. Taktiež i všetko to, čo sväté cirkevné zákony a všeobecný snem vatikánsky najmä o prednosti rímskeho pápeža a jeho neomylnom učení učili, určili a vyhlásili, bez pochybovania prijímam a vyznávam; a spolu všetko tomuto protivné a ktorékoľvek bludy, Cirkvou odsúdené, zavrhnuté a zatratené, ja tiež odsudzujem, zavrhujem a zatracujem.

Tu sa predloží konvertitovi evanjelium, na ktoré položí pravú ruku s vystretými prstami ako pri inej prísahe.

Túto istú, opravdivú katolícku vieru, bez ktorej nikto spasený byť nemôže a ktorú teraz dobrovoľne vyznávam a opravdivo držím, neporušenú a nepoškvrnenú chcem s pomocou Božou až do poslednej chvíľky svojho života stále zachovať a vyznávať a svojim podriadeným alebo tým, ktorých správa bude ku mne prináležať, podľa svojej najväčšej možnosti vykladať, prednášať a ich v nej udržovať. Tak pripovedám, sľubujem a prisahám. Tak mi Pán Boh pomáhaj i toto sväté Božie evanjelium.

Ak je konvertita na smrteľnej posteli, zloží vyznanie viery len touto krátkou formulou:

Ja, N. N., pevne verím a vyznávam, čo svätá rímskokatolícka Cirkev verí a vyznáva, a čo jej učiteľský úrad vyznáva a vyučuje, a všetko, čo sa tomu protiví, zavrhujem a zatracujem. Tak nech mi Pán Boh pomáha, i toto jeho sväté evanjelium.

In: RADLINSKÝ, Andrej: Nábožené výlevy, 1906