Vzbura anjelov
„Na nebi sa strhol boj“. (Zjv 12,7) Lucifer skríkol: „Non serviam“. (Nebudem slúžiť.) To znamená, že vypovedal Bohu poslušnosť a strhol so sebou v tejto vzbure mnoho anjelov. Proti nim archanjel Michal zahrmel mocným hlasom: „Quis ut Deus? “ (Kto je ako Boh?) Pod vedením Michala Archanjela vyhnali dobrí anjeli z neba všetkých zlých anjelov a zvrhli ich do pekiel.
Anjeli boli stvorení ako dobrí, avšak anjelská inteligencia je vliata, teda obsahuje všetko poznateľné, na rozdiel od ľudskej, ktorá je značne limitovaná. Boh vyžadoval od nich, pretože On všetko a všetkých stvoril a On je konečným dobrom všetkých bytostí, aby sa podriadili Jeho vôli, aby mohli vo večnosti tak zotrvať. Teda padlí anjeli sa stali zlými sami sebou, slobodnou voľbou, Boh ich zlými nestvoril.
Sv. Augustín dodáva: „A tak zatiaľ čo jedna časť anjelov pod vplyvom bezbožnej pýchy opustila Boha a bola vyhnaná z výšok nebeského pobytu do temných hĺbok ovzdušia, čo nás obklopuje, zvyšok ostal pri Bohu v stave večného šťastia a svätosti. …no zatiaľ, čo ten, ktorý sa stal diablom a vzbúril sa so svojimi spoločníkmi, bol porazený z dôvodu spoločnej vzbury, ostatní sa pripojili nábožnou poslušnosťou k Bohu a dostali od Neho, na rozdiel od padlých anjelov, milosť istého poznania, že si môžu byť istí svojou večnou stabilitou, ktorá nepozná rozpoltenie.“
Človek keďže je menej dokonalé stvorenie ako anjel a bol zvedený satanom v rajskej záhrade, dostal šancu odčiniť svoj pád Ježišovou obetou na kríži za nás všetkých. Preto katolík vie, že ak zomrie v milosti posväcujúcej(!), bude na večnosť spasený a bude hľadieť v blaženosti Boha.
Ako zviedol večný klamár, diabol človeka? Tak, že mu nahovoril, že sa stane rovný Bohu. A to je počiatok všetkých nekresťanských náboženstiev. Tieto sú na večné zatratenie ľudských duší. Gnostické, východné náboženstvá a náuky majú pôvod u diabla (ktorý nenávidí človeka) a najstaršom klamstve zasiatom v človeku. Moderný človek, ateista, nech je akokoľvek sekularizovaný, tiež verí v naivný gnosticizmus. Už ho síce oprostil od nadprirodzena, čiže neverí v duchovnú realitu, ale verí, že existuje iba hmota. Podľa toho sa správa a riadi sa utopickým zmýšľaním že človek ako vrchol biologickej evolúcie bude vládnuť sebe aj celému svetu s ktorým je podľa jeho predstáv v panteistickom zmysle jedno (čo môže viesť k transhumanizmu). Teda každý je sám sebe pánom („Non serviam“), vytvára si vlastnú morálku a kolektívne si ľudstvo nárokuje vládu dokonca nad vesmírom.
Ako vnímal sv. Augustín diablo
Ako vnímal sv. Augustín diablov? Ako falošných bohov (dii falsi), prípadne ako bohov pohanských národov (dii gentium). Cituje 1 Kor 10,20, podľa ktorého sú bohovia pohanov, teda démoni a obety pohanov, nasmerovaní k týmto démonom.
Filip Trenčiansky