Oktáva jednoty s Petrovým stolcom verzus Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Katolícka Cirkev každoročne, od začiatku 20. storočia, v čase od 18. do 25. januára slávi Oktávu jednoty s Petrovým stolcom, ktorej pôvodný zmysel je celkom jednoznačný: navrátenie odpadlíkov k jedinej pravej katolíckej viere a k jedinej Kristom založenej katolíckej Cirkvi, mimo ktorej niet spásy. V rámci tejto Oktávy, symbolicky prebiehajúcej od sviatku Nastolenia sv. Petra v Ríme až po sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla, sú na každý deň stanovené vybranné úmysly modlitieb za obrátenie nekatolíkov:

 

18. január (sviatok Nastolenia sv. Petra v Ríme): Aby sa všetky „iné ovce“ vrátili do jedného Petrovho ovčinca.

19. január: Aby sa východní schizmatici vrátili do jednoty s apoštolským stolcom.

20. január: Aby sa anglikáni podriadili autorite Námestníka Kristovho.

21. január: Aby luteráni a ďaľší protestanti v Európe našli späť cestu do svätej Cirkvi.

22. január: Aby sa kresťania v Amerike stali jedným v jednote s Petrovým stolcom.

23. január: Aby sa odpadlí katolíci vrátili späť k sviatostiam.

24. január: Aby sa obrátili židia.

25. január (sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla): Aby sa celý pohanský svet obrátil.

 

V odbdobí po Druhom vatikánskom koncile bola vrámci pokoncilovej cirkvi Oktáva jednoty s Petrovým stolcom premenovaná na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Nezmenil sa však iba názov, ale aj podstata. Kým pôvodná Oktáva jasne vyjadruje pravú lásku k blúdiacim zosobnenú v snahe za ich obrátenie na pravú vieru, za to, aby sa navrátili do katolíckej Cirkvi a dosiahli večnú spásu, tak Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov v konečnom dôsledku dopomáha k utvrdeniu blúdiacich vo svojich bludoch. Bližšie nešpecifikovaná jednota ignorujúca pravdu vedie k mnohokrát odsúdenému náboženskému indiferentizmu, ktorý je v priamom rozpore s Bohom zjavenou katolíckou náukou.

Z analýzy jednotlivých dokumentov súvisiacich s Týždňom modlitieb za jednotu kresťanov namiesto potreby obrátenia nekatolíkov vyplýva skôr snaha o akúsi „nadnáukovú spoluprácu“ spojenú s falošným pojmom humanistickej lásky, ktorá odmieta napomenutie bludárov ako skutok milosrdenstva, čím im de facto nepraje dosiahnutie najvyššieho dobra. K tomu oné dokumenty vzbudzujú falošnú predstavu o tom, že jestvujú viaceré „kresťanské cirkvi“, ktoré majú hľadať nové znaky jednoty. Ako keby Náš Pán Ježiš Kristus nezaložil len jednu Cirkev a ako keby podmienky jednoty s Jeho Cirkvou neboli definitívne dané a bolo by ich potrebné hľadať.

„Jednota, ktorá nie je jednotou v pravde, bude jednotou v klamstve“, hovorí biskup Richard Williamson s nadčasovou platnosťou. Tieto slová možno vztiahnuť aj na pojem jednoty Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Ak má byť táto jednota postavená na zamlčaní skutočnosti, že je len jedna Kristom založená Cirkev, ktorou je Cirkev katolícka, že je len jedna pravá Kristom zjavená náuka, ktorá má objektívnu na človeku nezávislú povahu, a v ktorú veriť je nutnou podmienkou spásy, tak možno oprávnene konštatovať, že ide o falošnú jednotu založenú na zamlčaní pravdy, ktorá skôr korešponduje so slobodomurárskymi plánmi na vytvorenie náboženstva nového svetového poriadku, než s Kristovým „aby všetci jedno boli“ (Jn. 17, 21).

Pravá jednota je, naopak, najlepšie vyjadrená pôvodnou Oktávou jednoty s Petrovým stolcom. Venujú sa jej aj viaceré predkoncilové cirkevné dokumenty. Pápež Pius XI. v encyklike Mortalium animos píše, že aby bola pravá jednota dosiahnutá: „Nech sa teda odlúčení synovia obrátia k Apoštolskému Stolcu, zriadenému v tomto meste, ktoré apoštolské kniežatá Peter a Pavol posvätili svojou krvou, lebo tu je „koreň a matka katolíckej Cirkvi“ (sv. Cyprián – Ep- 48 ad Cornelium, 3.). Nie však v domnienke a nádeji, že Cirkev Boha živého „stĺp a základ Pravdy“ (Tim. 3, 15), sa vzdá čistoty viery a bude trpieť ich bludy, avšak aby sa zverili jej učiteľskému úradu a vedeniu. Kiežby sa pošťastilo Nám to, po čom toľko našich predchodcov márne túžilo, aby sme totiž mohli opäť s otcovskou láskou objať synov, ktorých nešťastného odlúčenia ľutujeme. Kiež Božský Vykupiteľ, „ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu Pravdy“ (1. Tim. 2, 4), vyslyší naše neustále prosby a privolá všetkých blúdiacich späť k jednote Cirkvi. (…) Ak budú v pokornej modlitbe prosiť o nebeské osvietenie, poznajú nepochybne jednu pravú Cirkev Kristovu a vstúpia do nej, zjednotení s Nami v dokonalej láske.“

V inštrukcii Ecclesia Catholica Najvyššej kongregácie Sv. Offícia o „ekumenickom“ hnutí čítame, že biskupi: „budú bdieť nad tým, aby nebol pod falošnou zámienkou – že sa musí skôr dbať na to, čo nás spája, než na to, čo nás rozdeľuje – podporovaný nebezpečný indiferentizmus (…). Musí byť teda prednášaná a vykladaná celá neskrátená katolícka náuka. V žiadnom prípade sa nesmie prejsť mlčaním alebo viacznačnými slovami zastrieť to, čo hovorí katolícka náuka o pravej podstate a stupňoch ospravedlnenia, o ústave Cirkvi, o prvenstve právomoci rímskeho pápeža a o návrate odlúčených k pravej Kristovej Cirkvi ako jedinej ceste k jednote.“

Netreba viacej dôkazov na potvrdenie skutočnosti, že to, čo oné dokumenty zavrhujú, je bežnou praxou pokoncilového Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ale aj ekumenického úsilia vôbec. Náboženský indiferentizmus však vedie priamo k relativizácii pravej viery a konečne k aspotáze. Nie nadarmo má preto prívlastok „nebezpečný“. Dôsledok pre všetkých verných synov Cirkvi z týchto skutočností plynie len jeden, a síce uplatňovať všeobecnú zásadu vyhýbania sa nebezpečenstvám, z ktorých hrozí porušenie viery a priľnúť k sv. Tradícii a nemennej katolíckej náuke všetkých čias, kde nijaké nebezpečenstvo pre vieru nehrozí, ba práve naopak, toto priľnutie nám môže akurát garantovať jej zachovanie aj vo všeobecnom zmätku dnešných dní. Preto, aj počas nasledujúcej Oktávy jednoty s Petrovým stolcom, nepritakávajme na prázdne frázy a gestá Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktoré k nijakej skutočnej jednote nikdy nepovedú, ale modlime sa za obrátenie všetkých bludárov, odpadlíkov a pohanov podľa pôvodných úmyslov Oktávy.

K tomu nám Pán Boh pomáhaj!

M.Ž.