Andrej Hlinka: Čo je Cirkev a čo je štát?

Cirkev je kráľovstvo nebeské; štát je kráľovstvo pozemské. Cirkev je vlasť a otčina duše našej; štát je vlasť a otčina telesnej bytnosti našej. Privtelením do Cirkvi stávame sa občanmi kráľovstva nebeského na zemi; privtelením do štátu stávame sa občanmi pozemskej vlasti. Cirkev nás vychováva najprv pre večnosť a potom i pre časnosť; štát nás vychováva najprv pre časnosť, a potom – nemá nám prekážať v dosiahnutí večného spasenia.

Štát je zakorenený v hrude zemskej, z ktorej berie svoju moc a silu: zlato a meč. Cirkev je zakotvená, zakorenená v nebi, vo večnosti, v Pánu Bohu, odkiaľ berie svoju moc a silu: pravdu a milosti. Cieľ štátu je blahobyt občanov pozemský; cieľ Cirkvi je večné spasenie tých istých občanov. Hranice Cirkvi svätej sú hranice sveta celého, východ a západ, polnoc a poludnie zemegule našej; hranice štátu sú zemepisné čiary na mape Uhorska (vyšlo v roku 1899, pozn. NSS). Cirkev hraničí s peklom a nebom; štát uhorský hraničí s Rakúskom, Čechmi, Moravou atď.

Cirkev katolícka je cirkev svetová, medzinárodná. Keď som údom Cirkvi katolíckej, každý človek akejkoľvek reči a krajiny je mojim spolubratom a spoluobčanom. Štát uhorský je obmedzený len na jednu hŕstku človečenstva, len na jeden kútik zemegule našej. Tí, čo nie sú občania uhorskí, sú mi cudzinci. Cirkev katolícka bude trvať na veky a brány pekelné ju nepremôžu. Cirkev katolícka bude trvať na svete, kým sa svet nepominie, a potom bude oslávená ďalej trvať v nebesiach. Štát sa môže rozpadnúť ešte skôr než tento svet, ako sa už aj mnohé štáty porozpadávali.

Zakladateľ Cirkvi katolíckej je sám Pán Boh bezprostredne, sám Syn Boží, zakladateľ štátu je Pán Boh len prostredne, nakoľko stvoril človeka tak, aby žil v spoločnosti rodinnej a štátnej a obdaril ho schopnosťami sociálnymi. Zakladateľ Cirkvi katolíckej je Ježiš Kristus, sám osobne; zakladateľ štátu uhorského je Arpád s mečom svojím a sv. Štefan s múdrosťou a svätosťou svojou. Pôvod Cirkvi katolíckej je teda Božský; pôvod štátu je dejepisne ľudský. Syn Boží založil Cirkev svoju bez pomoci štátnej, nepýtajúc si k tomu dovolenie od rímskeho cisára. Štát uhorský založil sv. Štefan jedine s pomocou Cirkvi katolíckej. Cirkev trvá po svete, ačkoľvek štáty ju prenasledujú; naopak štáty, ktoré nepodporuje Cirkev, sa rozpadávajú a rozpadnú, lebo sa nebudú môcť obrániť bez pomoci Cirkvi katolíckej socializmu. Ústavu (konštitúciu) Cirkvi založil sám Syn Boží slovami: Ty si skala a na tejto skale založím svoju Cirkev a tebe dám kľúče od neba… pas ovečky moje, čokoľvek rozviažeš na zemi… Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás. Choďte a učte všetkých ľudí. Tými slovami dal sám Syn Boží Cirkvi svojej základ, hlavu, predstavených, poddaných a on sám obdaril právomocou predstavených Cirkvi. Cirkev katolícka je teda úplná a dokonalá spoločnosť, lebo má svoje zriadenie, svoju ústavu, svoj cieľ, svoje zákony, svoje prostriedky. Štát je tiež úplná a v sebe dokonalá spoločnosť, lebo má pre seba tie isté vlastnosti.

Lenže:
Cirkev je neomylná; štát sa môže pomýliť a poblúdiť.
Cirkev riadi Duch Boží; štát riadi parlament a vojsko.
Životná sila, Cirkev udržujúca, sú sv. sviatosti a milosti Ducha svätého; životná sila štátu sú bane, fabriky, vojsko a mozole roľníkov.
Cirkev má v ruke kríž a evanjelium; štát má v ruke meč a zákonník
Cirkev je láskavá, milosrdná matka; štát je spravodlivý a prísny otec.
Cirkev je milosrdný Samaritán; štát je kárateľ a sudca.
Cirkev je lekár; štát je exekútor.
Sankcia zákonov cirkevných je hryzenie svedomia, večná smrť a bázeň Božia; sankcia zákonov štátnych je žalár a šibenica, časná smrť na šibenici.

Z toho všetkého dá sa ustáliť pomer Cirkvi a štátu. Cirkev je duša, štát je telo. Telo je z prachu zeme, duša je z neba, dych Boží. Štát je v prachu zeme zriadená ustanovizeň ľudská. Cirkev je z neba, dych Boží, dielo Syna Božieho, útvar Ducha svätého. Ako Pán Boh pri stvorení človeka vdýchol do tela zo zeme učineného dušu: tak Kristus, Syn Boží, vdýchol do štátu a spoločnosti štátnej Cirkev svoju svätú. Duša preniká telo, obživuje a riadi ho; tak i Cirkev riadi, preniká, obživuje štát a jeho ustanovizne, zákony, poriadky spoločenské verejného a súkromného života občanov v štáte. Telo nemôže žiť bez duše, rozpadne a rozmrví sa na prach; tak i štát rozpadne sa na prach so všetkou svojou slávou, ak ho Cirkev obživovať nemôže. Duša oddelená od tela je tiež v neprirodzenom, násilnom stave a túži sa spojiť zase s telom, aby v ňom mohla účinkovať: tak aj Cirkev odtrhnutá od štátu je v neprirodzenom, násilnom stave, a túži spojiť sa s ním: Cirkev v účinkovaní svojom je odkázaná na štát. telo a duša je jeden človek a Cirkev a štát dovedna je jedna spoločnosť ľudská, kresťanská. Duša a telo sa vzájomne prenikajú, podporujú, napomáhajú; tak sa vzájomne majú prenikať a napomáhať Cirkev a štát. keď telo panuje nad duchom a ducha zotročí, duch zanikne, ale i telo zahynie v bujnosti svojej. Tak i štát sám seba skazí, keď Cirkev zotročí.

Cirkev je slnko, štát je zem osvecovaná týmto slnkom. Cirkev sú koľaje, štát je železnica. Pocestné obecenstvo je národ, spoločnosť občanov, ktorí vo vozňoch štátu vezú sa po koľajach Cirkvi k časnému a večnému dobrobytu. Keď železnica z koľají vyskočí, pocestní zahynú, vozne sa roztroskocú. Keď sa štát odcudzí od Cirkvi, občania zahynú a štát sa roztroskoce. Cirkev je pravá ruka, štát je ľavá ruka na jednom tele spoločnosti ľudskej. Ku blahobytu tejto spoločnosti je nevyhnutne potrebné, aby obe ruky svorne pracovali.

Cirkev je matka, otec je štát; občania sú dietky ich spoločné. Dietky nie sú výlučne otcove, ani výlučne matkine, ale sú dietky ich spoločné. Občania nie sú výlučne občania štátu, ani výlučne veriaci Cirkvi; ale tí istí občania štátu sú spolu i veriaci Cirkvi a naopak. Sú spoločné dietky Cirkvi a štátu. Otec, matka, dietky tvoria dovedna jednu spoločnosť ľudskú. Záujem dietok je, aby otec a matka spolu žili; aby sa neodtrhli jeden od druhého, aby sa spolu nevadili, lež aby otec miloval a ctil matku dietok svojich. Záujem občanov teda žiada, aby štát ctil a miloval Cirkev, matku a vychovávateľku občanov, aby v súzvuku svorne žil s Cirkvou katolíckou. Lebo ako otec pracuje vo svete; bojuje so svetom, bráni rodinu svoju proti zlému svetu a matka zase v domácnosti šafári, deti opatruje, lieči, vychováva: tak štát bráni občanov navonok, bojuje za nich, doma súdi a nariaďuje: Cirkev ale ako matka v tichej domácnosti vychováva občanov, zakladá školy, nemocnice, pestuje vedy, umenia, riadi ústavy pre obecné dobro, vzdeláva srdce a um občanov štátnych.

(A. Pravdomil: Katolícka autonómia v Uhorsku In: Fr. Richard Osvald: Katolícke Hlasy)