Slovenská pravda

 Slovenský štát býval kedysi inakší akým je ten dnešný. Aj preto si pripomíname jeho vznik s jeho celkovým odkazom. Nielen slovenskí klasici píšu, že štát je prirodzeným vyvrcholením národných snažení každého sebavedomého národa. Vlastný štát však nie je samozrejmosťou, práve naopak. Nemajú ho aj národy omnoho väčšie, akými boli a sú Sloveni. Aj napriek tomu, že za jeho vytvorenie už preliali hektolitre krvi.

 

Štát má svoju nenahraditeľnú funkciu, musia ho však spravovať dobrí vodcovia s dobrými úmyslami. Ak u vodcov dobrý úmysel absentuje, tak aj na ten obraz vyzerá štát a mnohým samotným národovcom sa na oko následne zdá, že je viac na škodu, ako na úžitok. Chyba však nie je v štáte, ale v jeho na jednej strane v úvodzovkách vodcoch a na druhej strane tých, ktorí v úvodzovkách vložili dôveru do rúk hentým úvodzovkovým vodcom a z rôznych príčin sa neangažujú vo veci pokusu o obrodu štátu.

 

Ako som spomínal vyššie, štát ma svoju nenahraditeľnú funkciu a národovec, ak si hovorí národovcom je povinný bojovať za jeho ideu. Aj napriek tomu (alebo skôr tým viac), že nemá dostatok síl a pred očami mu štát zomiera. Viera a nádej totiž zomiera posledná a vždy žijú ak sú živené skutkami. Hoc štát zomrie fyzicky, drží sa duchovne a je len otázka času, kým vyvolení s pomocou Boha všemohúceho vzkriesia ideu a premenia ju v realitu. Štát však nemá nádej na vzkriesenie, ak zomrie posledný mohykán, nesúci ideu štátnosti v sebe, alebo naopak zomrie idea, aj napriek tomu, že mnoho príslušníkov národa ešte žije.

 

Úlohou dnešného uvedomelého národovca je pochopiť tento stav a aj napriek chmúrnosti čias, ktoré sú presne také chmúrave, aké už boli nespočetne krát v histórii Slovenského národa iba s iným odtieňom, je držať ideu štátnosti a rozširovať ju na čo najvyšší možný okruh blížnych. Aj keď nakoniec národne uvedomelý človek dočasne skončí hlboko v exile hôr, či už reálne, alebo obrazne, aj tak má povinnosť v konečnom dôsledku zvestovať ideu ďalej, akýmkoľvek možným spôsobom.

 

Dôvodom, prečo sa štátnosť slovenská dostala tam, kam sa dostala – že aktuálne existuje iba formálne je mnoho. Ako vonkajších, tak aj vnútorných. Je možné ich všetky rozpísať, nemá to v kontexte tohto príspevku však až taký význam, nakoľko sú len v globále sekundárnymi dôsledkami. Stačí spomenúť jednu kľúčovú, od ktorej sa odvíjajú všetky ostatné. Slovenská pravda – idea národu a štátu si vyžaduje obetu. Už od nepamäti. Vyžaduje si obetu po vzore jej jediného vrchného vodcu, pána Ježiša Krista a jeho regenta  Dr. Jozefa Tisu.

 

V kontexte s touto ideou je nakoniec viac ako jednoduché odpovedať si na otázku, prečo zomiera Slovenský štát a jeho národ a v čom spočíva ich obroda.

 

Idea 14. marca a jej dôsledný, hlboký národo-štátno-sociálno-kresťanský anti liberálny odkaz nech je nám pomocníkom pri napĺňaní Slovenskej pravdy. Slovenská pravda nech nás posúva ku napĺňaniu odkazu 14. marca a jeho výdobytkov.

 

Boh ochraňuj Slovensko!

 

Radovan Novotný