Už dvetisíc rokov sa ozýva nadšený spev tento nad otvoreným hrobom Kristovým. „Koho hľadáte, niet Ho tu…, vstal z mŕtvych…Alleluja!“ Dvetisíc rokov je veľká diaľka a spev tento rozlieva sa ešte vždy pôvodnou svojou intenzitou po srdciach, v ktorých akú – takú rezonančnú pôdu nachádza. Srdce ľudí v myšlienkovom kruhu kresťanstva žijúcich ešte i dnes pocíti tú samú radosť, ktorou oplývali apoštolovia a najbližší krúžok učeníkov Kristových na radostnú zvesť: Vstal z mŕtvych! Radosti tejto podkladom nebola len číra osobná známosť s Kristom, nebola to len priateľská priazeň, ktorá prirodzene len tešiť sa musela osláveniu priateľa a známeho tak výborného, bol to ale pocit zabezpečenia podmienok jestvovania svojho osobného a nie menej i pocit ten, že skutočnosťou zmŕtvychvstania Kristovho poistená je i možnosť vytrvania v tom myšlienkovom kruhu, v ktorom boli vychovaní a ktorý za nepostrádateľný  podklad ďalšieho jestvovania i vo všeobecnosti považovali. (viac…)

Počínam druhú knihu o Ľudovítovi Štúrovi písať pod tým úderom, ktorý zatriasol rezidenciou cisársko-kráľovskou a prenikol až do najvzdialenejších kútov dvojdielnej našej monarchie, podľa Beusta hovoriac, cisa translajtajskej, pod úderom 8. Decembra! V tento deň zhorel „Musen-Tempel“, ako volajú noviny nemecké hrinkovské divadlo (Ring-Theater) vo Viedni a pochoval v sebe v jednej polhodine 500 ľudí. (viac…)

úryvok z diela – O príkladnej Štúrovej rodine a zhubnom pôsobení liberalizmu

Dom jeho rodičovský bol tak vzorný, že by k velikému blahu a rozkvetu národa poslúžila tá okolnosť, keby mnohí vzali si ho za príklad k nasledovaniu. Štyroch synov a jednu dcéru vychovali títo chudobní rodičia vysokým stupňom vzdelanosti a oduševnenia. Ako veliký mohol byť toho času plat učiteľa evanjelického a to v kráľovskom meste Trenčíne, zavierať možno už z toho protokolu, podľa ktorého Samuel Štúr na jeden mesiac prijal platu desať zlatých. A bárs v dačom snáď aj popravil si v Uhrovci, veľa toho sotva bolo, predsa však zanechal národu poklady nesmierne v dietkach svojich. (viac…)

Milí bratia a sestry! Brat Dr. Polakovič naznačil nielen historické známky tejto mojej prednášky, že ona odznieva práve v týždni štátnych osláv, ale naznačil slovami veľkej hlinkovskej revolúcie i budúce zamierenie, ktoré má našu činnosť usmerňovať. Istá vec je, že moja prednáška má takúto súvislosť. (viac…)

V plnosti časov, keď sa dovŕšili predpoklady božskou spravodlivosťou a múdrosťou určené, prišiel na svet, do pospolitosti ľudskej, aby obnovil, čo bolo smrteľne ranené a na svoju pôvodnú životnú cestu nastrojil, čo bolo poblúdené. Hoci bol túžobne očakávaný cez tisícročia, prichádza nikým skoro nezbadaný: hoci je určený ľudstvu, iba nemá príroda ho víta, hoci spása, pozdvihnutie ľudí je cieľom príchodu Jeho, nevšímavosť Betlehemčanov a záškodná  žiarlivosť vznešených Jeruzalemčanov je prvou ozvenou Jeho príchodu. (viac…)

Slovenský národný socializmus

Národno-sociálne smýšľanie prejavovali už dávne naše generácie. Vieme, ako sociálne s národom cítili kňazi bernolákovskej družiny a koľko starostlivosti venovali jeho sociálnemu pozdvihnutiu. Vieme, čo si dali roboty katolícki a evanjelickí kňazi a učitelia so zakladaním spolkov striezlivosti, potravných družstiev a sporiteľní, aby chránili národ proti židovskému vykorisťovaniu. (viac…)

„Bratia oltárni, do práce sa! Učiňme si priateľov nie z mamony, ale z ľudu, ktorý v deň navštívenia a zkúšky k nám sa vinúť bude. Dnes nemáme už čo ztratiť. Priazeň sveta sme už dávno ztratili. Všetko je proti nám. Každý na nás cerí zuby, len ľud hľadá vodcov. A kto má byť prirodzenejším vodcom jeho, než ten, ktorý v jeho osudoch priaznivých i nepriaznivých podiel berie? (viac…)

„Z liberalizmu vyšlá degenerovaná demokracia rozpútala v mentalite slovenskej skoro s anarchiou hraničiacu ľubovôľu každého jednotlivca, lebo sa musela uchádzať o priazeň každého. Keďže spôsob získavania si jednotlivcov a tried nemohol byť vzhľadom na rozdiely rozumové a charakterové vždy otvorený a správny, musela sa uchyľovať k metódam zavádzania. Preto bolo, že politika sa stala pánskym huncúctvom a pomer ľudu ku vláde i štátu bol pomerom pudovitého odporu proti krotiteľským pokusom ovládateľa. (viac…)

Svedectvo Dr. Jozefa Tisa, prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 1941, o svojom duchovnom zraste s veriacimi, medzi ktorými začal svoju kňazskú činnosť v Oščadnici. (viac…)

Jak v bosoráckom kotle, všetko vrie,

i páchne smolou, nervy zhubne dráždi…

Už všade púšť sa odrodilská strie,

cnosť na hnoji a zločin v svätokráži,

a keď sa niekto k žertve rozguráži,

sám opustený, zapľúvaný mrie!

I vlastní bratia naňho hanu metú:

Že načo hlavou v múr…a jeden proti svetu? (viac…)