Nové slobodné Slovensko
NSS na FB

zostavený a prijatý účastníkmi koncoročného Snemu Nového slobodného Slovenska 25. 12. 2011

Človek sa v kontexte európskeho kontinentu od nepamäti združuje za účelom prežitia svojho druhu v nehostinnej prítomnosti fyzickej prírody i v budúcich momentoch neprítomnosti svojej oduševnenosti.

Muž nášho európskeho kontinentu sa v takomto zmysle nikdy nezdružoval len za účelom vytvárania lepšej organizácie, lepšej byrokratizácie, lepšej industializácie či lepšej informatizácie svojej spoločnosti. Práve naopak, tieto moderné fenomény boli dôsledkom jeho „kývania sa“, teda jeho spolkovej i duševnej činnosti a ich vzájomného prieniku a jeho následného rastu. Modernizácia, teda zefektívňovanie organizácie spoločenského života a ľudskej produkcie, stávajúcimi sa stále viac kompexnejšími, mala a má zvyšovať pravdepodobnosť prežitia nášho druhu či kmeňa – a to v už spomínanej nehostinnej prítomnosti fyzickej prírody i v budúcich momentoch neprítomnosti našej individuálnej oduševnenosti.

V tomto smere prešiel človek od prvotnopospolého, cez kmeňové organizovanie sa, pokračoval v sebaspráve formou mestských štátov a ríš, zaberajúcich mnohokrát obrovské nehomogénne územia až jeho organizovanosť vyvrcholila vo forme zriadenia homogénnejších národných až etnických štátov, kde seba a svoje veci rozhodol sa na vyššie vnuknutie spravovať pospolitý si kolektív osôb. Národná pospolitosť tak bola vnuknutá človeku Bohom a dosiahnutá len a len človekom s Bohom.

Počas odvíjania sa klbka dejín sa teda človek rozvinul, ako po stránke spolkovej sebasprávy, tak aj po stránke pestovania svojej oduševnenosti, t. j. svojho duchovného a morálneho rozmeru, z ktorých oboch v konečnom dôsledku zrodili sa národy.

Národné sebavedomie ako kolektívne vedomie nutno považovať za jeden z mocných hýbateľov nášho sveta viditeľného z vôle toho, ktorý kraľuje a panuje svetom neviditeľným.

Po druhej svetovej vojne sú vládcom tohto sveta vďaka ľudskej slobodnej vôli pokúšané európske národy jeho snovateľkou a snúbenicou, Európskou úniou, a ich národné sebavedomia sú opakovane nakazované nadnárodnou nákazou zosobnenou v takzvanom „Európanovi“ či svetoobčanovi, bez národu, bez Boha, bez domova, bez svedomia, až do úplného morálneho bezvedomia – rovnako ako sú tí, ktorí činia žiadosti svojho otca, ktorý bol vrahom ľudí odpočiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy.

Jedným z pokúšaných národov Európy je aj náš národ slovenský, ktorému dejinné skúsenosti a v nich sa rozvíjajúci jeho spolkový i duševný život za pomoci vybraných obetavých synov našej krvi a naše poddanie sa Bohu, ale vzopretie sa diablovi, pomáhalo Slovenovi pod ochranou Boha Všemohúceho od vekov udržať sa na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou Jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si Sloven svoj slobodný slovenský štát.

Človeka počas jeho borby za prežitím svojho druhu či kmeňa v nehostinnej prítomnosti fyzickej prírody i v budúcich momentoch neprítomnosti svojej oduševnenosti, sprevádzajú vzostupy a pády. Vzostupy, hlavne vďaka dobrým skutkom vo forme vynálezov, technologických vylepšení, zdokonaľovania výtvarného, hudobného, divadelného či slovenského umenia, ale i vo forme zasycovania svojich hladných blížnych. Pády, spravidla vďaka bezbrehej honbe za majetkom a vďaka tyranským sklonom panovať nad čím-ďalej, tým väčším územím, čím-ďalej, tým väčšiemu počtu ľudských duší, a čím-ďalej, tým krutejšou rukou, ale i vďaka zasycovaniu svojich pažravých nepriateľov.

S tyraniou a s pokusmi o ovládnutie alebo vyhladenie nášho národa či nášho národného sebavedomia má Sloven bohaté skúsenosti, preto na základe nich, berúc na vedomie prirodzenosť a rady našich slovenských dejateľov, ktorí nie nadarmo bojovali za slovenský národ a nárokovali preň život a vzduch na tomto svete vo forme autonómneho a autochtónneho územno-správneho zriadenia, združujúceho  podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť a usmerňujúceho sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, rovnako tak vykonávajúceho sociálnu spravodlivosť a strážiaceho všeobecné dobro, v súladnej jednotnosti dosiahujúceho mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov – prikláňame sa k tomuto nimi danému smeru a svojimi skutkami ho obhajujeme a obhajovať budeme aj za cenu obetí v dobe dnešnej ako aj budúcej.

Národné sebavedomie, vychádzajúce z kresťanských, v slovenskom kontexte cyrilo-metodských kultúrnych tradícii, bolo národu štítom v dobách porôb Slovena, ako za maďarizácie, tak za čechizácie, či socialistickej „sovietizácie“. Tak ním musí byť aj dnes za národ a rasu kaziaceho multikulturalizmu, vyplývajúceho z demokratického a zdegenerovaného liberalizmu ako nástroja globalizácie, čiže inštalácie svetovlády, ktorá má vo svojom programe konečnú likvidáciu všetkých národov sveta a zotročenie toho, čo z nich ostane. Ale padne, padne veľký Babylon, ktorý opája všetky národy vínom náruživos­ti svoj­ho smils­tva. A tá chvíľa bude našou chvíľou, pretože kto iných väz­ní, sám bude väz­nený; kto mečom za­bíja, mečom za­hynie!

Národné sebavedomie, vychádzajúce po národno-štátnej stránke z koncepcií a tradícii 1. Slovenskej republiky, musí byť národu Slovenov mečom, akým bol v dobách jeho dosiaľ najväčšieho rozkvetu, vo veciach národno-kultúrnych a štátno-politických. Z tohto konštatovania vyplýva záverečná potreba znovu obnovy národného štátu Slovenov, sfunkčnenia jeho komplexnej administratívy, za účelom vybudovania samostatnosti po stránke obranno-politickej, svojprávnosti a čo najväčšej miery sebestačnosti po stránke hospodárskej, aby tak mohli samých seba v kultúrnej rovine všestranne rozvíjať, brániť sa pred nepriateľom a priateľom poskytnúť inšpirácie vlastné slovenskému živlu.

Národné sabavedomie, vyplývajúce z kresťanstva a posvätené zvlášť kresťanskou morálkou a etikou považujeme za osvedčenú, lepšiu, zdravšiu, trvalo udržateľnú alternatívnu stratégiu prežitia ako Slovenov, tak aj ďalších, národne sebavedomých starých národov Európy, v opozícii voči multikultúrnemu, materializmom a z neho neúctou ku človeku charakteristickému, synkretizmom a neverectvom popretkávanému, neudržateľnému bahnu, majúcemu pozitívneho výsledku za sebou akurát tak vo forme odstrašujúcej tým, že svojim samotným nefunkčným pôsobením „odstrašujúco svedčí“.

Slovenské národné sebavedomie po stránke filozofickej vychádzalo a aj musí vychádzať z univerzálnych princípov národno-oslobodzovacej kultúrnej borby kresťanských národov, ako ich formulovali najväčší synovia slovenskej krvi počnúc bernolákovcami, pokračujúc štúrovcami, končiac hlinkovcami. Svedčíme, že nebudú mať odpočinku ani dňom, ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena, naopak, nech je blaho­slavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil na­hý a nebola zjav­ná jeho han­ba! Tomu sme verní, tomu ostaneme verní až za hrob, lebo nám záleží ako na nás samotných, tak aj na ostatných či na tomto, či na onom svete.

Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Prijaté v Bytči v rodnom dome prezidenta Dr. Tisa dňa 25. 12. 2011

Vyjasnenie ideových pilierov v nadväznosti na Manifest

Nové slobodné Slovensko je našou víziou na zemi. Účasť na Božej sláve víziou na nebi. Nové slobodné Slovensko znamená toľko, čo vláda Krista Pána na zemi slovenskej, ako predobraz Kristovej vlády na nebi. Nové pre nás znamená tradičné, teda nové pre moderného, od tradície odtrhnutého človeka, avšak v kontexte dejín skôr staronové, v zmysle návratu k tradícii. Slovenská tradícia je tradíciou katolíckou. Je to poklad, ktorý nám zanechali naši otcovia. Postrádať ju znamená kráčať v ústrety záhube. Slobodu vnímame ako napĺňanie Božích zákonov tu na zemi, na základe interpretácie a dodržiavania tradično-katolíckych zásad a preto „slobodné“ znamená verné Kristu Pánu. Slovensko, je vlasťou nášho slovenského národa, kde sídli slovenský ľud, od pradávna na Bohom danej mu zemi, aby žil na Jeho obraz a v Jeho duchu spravoval slovenskú zem.

Na základe vyššie popísaného sme si zaumienili uskutočňovať víziu nového slobodného Slovenska a to pritúlením sa ku katolíckej tradícii, lebo ona dáva odpoveď na všetko, čo slovenský, ako aj Západný svet ťaží. Katolícka tradícia, ako pravá ruka Kristova stojí tvárou tvár voči pánovi tohto sveta od nepamäti v rôznych podobách, aby proti jeho zvrhlosti bojovala a na základe proroctiev víťazila osvedčenými duchovnými prostriedkami – tradičnou kresťanskou vierou a z nej vyplývajúcim sviatostným životom, ktorého základom je stav posväcujúcej milosti, úprimná modlitba, pokora a kajúcnosť, pravá kresťanská láska a z nej vyplývajúca obeta a sebazapieranie, ako aj svetskými prostriedkami – kultúrno, politicko, vojenskými, vyplývajúcimi z katolíckej morálky.

Tento boj sa viedol a vedie ako všade na zemi aj v našom slovenskom kontexte. Preto sme po vzore našich velikánov zosobnených v ľudáckom hnutí povinní povstať a bojovať proti zlu, ako aj za večnú spásu. Volíme preto celkom logicky priľnutie ku tradícii a jej implementácii nielen v sfére duchovnej, ale aj v svetskej. Náš postoj vyplýva z poznania súčasnosti, minulosti, ako aj tušenia budúcnosti, z poznania založeného na milostiach Ducha Svätého, ktorý nám zjavil Pravdy – silu tradície všeobecnej, zosobnenej v jedinej a prapôvodnej apoštolskej Cirkvi rímskej katolíckej a sile tradície slovenskej – katolíckeho ľudáctva. Na dodržiavaní tradičných katolíckych pravidiel stojí a padá bytie človeka ako v zemi, tak aj na nebi všeobecne. Hovorili o tom najlepší synovia slovenského národa, žili podľa toho, ako aj tvorili a my im za to ďakujeme a nasledujeme ich v tom.

Prijaté v Bytči v rodnom dome prezidenta Dr. Tisa dňa 29. 12. 2012

Pridané: 28. 12. 2011 Rubrika: Manifest
Darčekové predmety NSS Jozef Tiso Dielňa sv. Jozefa Sacrum Imperium REX! Krása liturgie Te Deum Vendée Monarchia Integrální katolíci