V poslednom čase sa často objavujú viac či menej ohnivé diskusie o otázkach viery. V nich sa diskutujúci často správajú v duchu hesla, každá líška si svoj chvost chváli. Každý z nich má svoju pravdu. Kde je však tá absolútna pravda, kde je význam dejinného vývoja, ktorý dal vzniknúť protestantizmu? Read more
Liberalizmus ako filozoficko-politický smer už vo svojom názve vychádza z pojmu slobody (lat. libertas – sloboda). Síce jestvuje mnoho rôznorodých a v niektorých prípadoch aj protichodných liberálnych teórií, všetky však majú jedno spoločné východisko, ktorým je predpoklad prirodzenej ľudskej voľnosti a slobody. Sloboda je pre liberálov najvyššou hodnotou a v niektorých teóriách je jedine sloboda predpokladom, ktorý zaručuje ľuďom naplnenie potenciálu ich osobností v tom pravom zmysle. Či je však liberálna koncepcia slobody správna a či sa vôbec jedná o slobodu (najmä z pohľadu tradície), sa pokúsime preskúmať na nasledujúcich riadkoch. Read more
Už dvetisíc rokov sa ozýva nadšený spev tento nad otvoreným hrobom Kristovým. „Koho hľadáte, niet Ho tu…, vstal z mŕtvych…Alleluja!“ Dvetisíc rokov je veľká diaľka a spev tento rozlieva sa ešte vždy pôvodnou svojou intenzitou po srdciach, v ktorých akú – takú rezonančnú pôdu nachádza. Srdce ľudí v myšlienkovom kruhu kresťanstva žijúcich ešte i dnes pocíti tú samú radosť, ktorou oplývali apoštolovia a najbližší krúžok učeníkov Kristových na radostnú zvesť: Vstal z mŕtvych! Radosti tejto podkladom nebola len číra osobná známosť s Kristom, nebola to len priateľská priazeň, ktorá prirodzene len tešiť sa musela osláveniu priateľa a známeho tak výborného, bol to ale pocit zabezpečenia podmienok jestvovania svojho osobného a nie menej i pocit ten, že skutočnosťou zmŕtvychvstania Kristovho poistená je i možnosť vytrvania v tom myšlienkovom kruhu, v ktorom boli vychovaní a ktorý za nepostrádateľný podklad ďalšieho jestvovania i vo všeobecnosti považovali. Read more
V duchu machiavellistického hesla „Divide et impera“ (Rozdeľuj a panuj) zmieta sa dnešná národná pospolitosť v nesvornosti a v konkurenčnom boji jednotlivca proti jednotlivcovi. Nejednotný ľud nemá potenciál vzdorovať nástrahám doby a akákoľvek nádej na lepší zajtrajšok sa tak bez jednoty stáva len naivným výplodom ochrnutého ducha. Read more
V týchto dňoch si Ukrajinci pripomínajú vznik Karpatskej Ukrajiny, ktorá výrazne prehĺbila národné povedomie ľudí. V tomto článku chcem priblížiť udalosti, ktoré patria k najdôležitejším v boji za nezávislosť Ukrajinského národa.
Po Mníchovskom diktáte, podpísanom 30. septembra 1938 Chamberlainom, Deladierom, Hiltlerom a Mussolinim, bola od Československa odtrhnutá Sudetská oblasť a odovzdaná Nemecku. V októbri 1938 Praha uznala Zakarpatskú autonómiu, na čelo ktorej sa spočiatku postavil promaďarský politik A. Brodij, no po niekoľkých dňoch ho vystriedal Auhustyn Vološyn, ktorý vystupoval za budovanie autonómnej Karpatskej Ukrajiny. Read more
