„Nacionalizmus, národná to sebeckosť, je nielen nutnou hybnou silou práce za národ, lež je i prirodzeným meradlom povinnosti každého národa voči ostatným národom, ako je láska k sebe hýbadlom vlastného povznesenia a meradlom spojenia s blížnymi. Ale aby tak sebaláska, ako aj nacionalizmus nestali sa silami deštrukčnými, Read more
I. Sociálne zhodnotenie rodiny.
V rodine sú korene a podmienky všenárodnej kultúry. Rodina je prirodzený základ spoločnosti, v rodine sa uchováva súvislosť kultúrneho vývoja, v nej sa stýkajú Read more
No, teraz chcem hovoriť o prezidentovi Jozefovi Tisovi. Už sme boli dávnejšie známi v Ružomberku. Ružomberok bolo ohnisko, kde sa to všetko stalo ešte za starého pána (Andreja Hlinku). Tie moje známosti so slovenskou vládou boli vlastne plodom ružomberského kaplánovania. Sú z tých čias, keď boli ešte poslancami, boli to naši osobní známi. Pri takých návštevách mal kaplán úlohu obsluhovať, ale aj spoločensky sa im venovať, konferovať s tými pánmi. Prezidentská kancelária sa nachádzala v Grassalkovičovom paláci. V predsieni konali služby tajomníci pána prezidenta. Jeho tajomníkom bol Karol Murín, brat nášho Ivana, potom Jozef Kašický, pán Ján Belnay, ináč Mikulášan. To bol asi najbližší, najužší personál prezidentov. Tí už potom cirkulovali podľa toho, Read more
Katolicizmus a demokracia v 20. storočí
Neustále sa zostrujúca kultúrna vojna v dohasínajúcej západnej civilizácii, pred nás kladie úlohu formulovať nahromadené problémy, ich príčiny, alebo potenciálne riešenia v čo možno najvyhranenejšej podobe a to či už z dôvodu domnienky, že náprava je ešte možná, alebo z dôvodu potreby zanechať po sebe čistý stôl v čase zmaru. To často vyžaduje predostrieť nepríjemných úvah a záverov spochybňujúcich správnosť konania osôb a inštitúcii, ktorých posvätnosť napriek chybám vzbudzuje naďalej oprávnenú úctu. Ani v hodine dvanástej by nemala byť zbytočne preferovaná potreba konania a spolupráce za každú cenu, doporučená týmito Read more
Náboženstvo a politika sú dva pojmy, ktoré sú pre dnešného moderného, resp. postmoderného človeka nezlučiteľné. Prečo je tomu asi tak? Na to si môžeme odpovedať z viacerých hľadísk. Je to napr. personalizáciou náboženstva, samotným odinštitucionalizovaním náboženstva, či oživovaním neopaganizmu ako aj množstvom ďalších podvrhov nachádzajúcich sa v dnešnej spoločnosti, ktoré ju deformujú a v rámci pokrokárskej politiky revolučného ducha útočia na samotnú podstatu spoločnosti a jej oporné body, akým je tradičná rodina, ktorú prevracajú naruby.
