Prostriedky záchrany proti liberalizmu: „Všetko obnoviť v Kristovi“

Na ťažké choroby ešte silnejšie liečebné prostriedky! Čo však môže zachrániť Cirkev, ktorá trpí rakovinou, alebo dokonca AIDS? Odpoveď je zrejmá: Musí sa obrátiť k prostriedkom spásy, ktoré boli proti moderným omylom predpísané pápežmi a to: tomistická filozofia, zdravá teológia a nich vyplývajúce právo.

Zdravá filozofia svätého Tomáša Akvinského

Chápete, že k tomu, aby som premohol subjektivizmus a racionalizmus, ktoré predstavujú základ liberálnych bludov sa nebudem obracať k novodobým filozofiám, ktoré sú práve subjektivizmom a racionalizmom skazené. Filozofia všetkých dôb Philosophia perenis a obzvlášť metafyzika si neberie za predmet svojho bádania ani subjekt, ani jeho poznanie, ani jeho túžby. Objektom je sama podstata veci. To, čo je. To znamená skutočné Bytie s jeho zákonmi a princípmi, ktoré nám odkrýva naše najspontánnejšie poznanie. A v jej čele prirodzená múdrosť, ktorá je filozofiou, nás vedie cez theodiceu, alebo theológiu prirodzene Read more

Jarné zhrnutie diania v Cirkvi 2019

V posledných týždňoch sa udialo niekoľko udalostí, ktoré za oponou dávajú tušiť, ako sa prehĺbilo rozdelenie vo vnútri Cirkvi. Prvou udalosťou bolo vyhlásenie (angl.) významného mexického novinára José Alberto Villasana Munguía o nútenej abdikácii pápeža Benedikta XVI. Druhou, málo známou udalosťou bolo vydanie knihy osobného priateľa pápeža Františka, Gerarda O´Connella s názvom Voľba pápeža Františka. Autor v nej popisuje niektoré nezrovnalosti pri voľbe pápeža Františka. Ďalšou udalosťou bolo obvinenie pápeža Františka z herézy od katolíckych intelektuálov z radov kléru a laikov. Je to vyhlásenie, ktoré má svoje nedostatky. Napr. rovnaké herézy, len na nižšej úrovni boli blízke aj ostatným predošlým pápežom. Minimálne niektorí zo signatárov však majú jasno v tom, že v prípade pápeža Františka ide o formálneho heretika a už sa hrá hlavne o notorickosť jeho heréz. Viď rozhovor s profesorom Claudiom Pierantonim. A ďalší, ako filozof Paolo Pasqualucci odmietajú cirkevno-politickú korektnosť, keď narovinu vyhlásil, kde treba hľadať koreň Read more

Liberalizmus versus konzervativizmus dnes

Minulý týždeň poskytol portálu Aktuality rozhovor cirkevný analytik Imrich Gazda, spoluzakladateľ konzervatívneho denníka Postoj, na tému liberalizmus versus konzervativizmus a Cirkev. Rozhovor rozoberá rozdiely medzi “liberálnymi“ kňazmi ako Róbert Bezák a Tomáš Halík na jednej strane a tzv. konzervatívcami ako Ján Orosch a Marián Kuffa. Podľa Imricha Gazdu v každej spoločnosti, v každej skupine obyvateľstva sú ľudia s liberálnejším aj konzervatívnejším zmýšľaním. Tu je hneď prvý bod, pri ktorom sa treba zastaviť. Predmetom rozhovoru nie je laxnosť, alebo nevyhranenosť názorov. Predmetom rozhovoru je liberalizmus ako princíp.

Princípy liberalizmu sú však produktom protestantizmu, ktorý vytvoril toleranciu k bludom. Ako v tejto súvislosti píše katolícky kňaz a spisovateľ, ktorý sa zaoberal otázkami liberalizmu don Félix Sardà y Salvany: „Princíp, že každý jednotlivec, alebo každá sekta, smie interpretovať poklad Zjavenia podľa svojho Read more

Kresťanstvo vo vzťahu k Druhej svetovej vojne a povojnovému usporiadaniu

Druhá svetová vojna bola doposiaľ najväčšou udalosťou, ktorá premenila svet a stála za vznikom dnešného medzinárodného poriadku. Jej interpretácie sa dnes odlišujú podľa rozličných kritérií – svetonázorovej, národnostnej, politickej príslušnosti hodnotiaceho. Skúmajú sa dobové dokumenty, prínosy jednotlivých krajín k víťazstvu a špekuluje sa o tom, čo by sa stalo, keby boli padli v kľúčových momentoch iné rozhodnutia.

Tieto hodnotenia, ktoré bežne odmalička počúvame, predstavujú 2. Svetovú vojnu ako boj dobra so zlom. Medzi týmto doťahovaním akosi zaniká otázka: “A aký bol prínos víťazstva v tejto vojne pre Človeka­?“ Významnú úlohu v 2. Svetovej vojne hrali ideológie bojujúcich strán. Read more

Blúdenie Miroslava Kocúra

Nedávno vyšiel rozhovor s mediálnou hviezdou teologizovania, p. Miroslavom Kocúrom. Je ukážkou pojmového chaosu a toho, ako si človek dokáže vieru ušiť podľa svojich potrieb, bez ohľadu na to, či dáva nejaký zmysel. Predovšetkým však bez toho, čo je v nej podstatné. Teda bez Boha a túžby veriaceho milovať ho a slúžiť mu svojim životom.

Na začiatku rozhovoru p. Kocúr tvrdí, že „na Slovensku sme v prostredí, v ktorom má veľkú prevahu jedna kresťanská konfesia – rímskokatolícka – a teda pluralistická vízia kresťanstva ako stromu s košatou korunou je značne potlačená.“ Keby p. Kocúr chcel vidieť, tak by videl, že táto „pluralistická vízia kresťanstva“ je na Slovensku bohužiaľ silno prítomná. Aj v Katolíckej cirkvi. Read more

1 4 5 6 7 8 17