Kategória: Cirkev

Bola noc. Jeruzalem statočný a pracovitý už odpočíval. Na nohách bola len synagóga a jej úradní zástupcovia: židovská rada, Annáš, Kaifáš a ostatní prísediaci. Splnila sa už bola túžba synagógy: Ježiš bol už zradený, opustený, sputnaný a pred radu privedený bez toho, žeby sa bola stala obávaná vzbura.

Odbila polnoc. A rada zasadá proti zjavnému nariadeniu zákona. V noci idú vynášať rozsudok, ktorý dľa ich zákona a učenia Talmuda nemal nikdy v noci byť vynesený!

Oni ho však vyniesli a vyriekli: „Čo, ešte potrebujeme svedkov? Veď sme sami počuli z jeho úst.“ (Luk. 22, 71.) „A povstanúc celé množstvo, viedli ho k Pilátovi.“ (Luk. 23, 1.)

Read more

Katolícka Cirkev každoročne, od začiatku 20. storočia, v čase od 18. do 25. januára slávi Oktávu jednoty s Petrovým stolcom, ktorej pôvodný zmysel je celkom jednoznačný: navrátenie odpadlíkov k jedinej pravej katolíckej viere a k jedinej Kristom založenej katolíckej Cirkvi, mimo ktorej niet spásy. V rámci tejto Oktávy, symbolicky prebiehajúcej od sviatku Nastolenia sv. Petra v Ríme až po sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla, sú na každý deň stanovené vybranné úmysly modlitieb za obrátenie nekatolíkov: Read more

Z Božieho riadenia len v 19. storočí nastal čas, aby sa pápež, ako hlava Cirkvi a najvyšší učiteľ kresťansko-katolíckeho náboženstva Kristovho, jasne a zreteľne vyslovil a za článok viery – dogmu – vyhlásil, že Panna Mária je nepoškvrnene počatá. Zhromaždení biskupi z celého sveta prejavili vernosť a oddanosť voči sv. Stolici a osvedčili sa, že celý kresťanský svet verí pravdu o čistom pôvode Matky Pána a najvrúcnejšou žiadosťou biskupov, kňazov a veriacich je, aby táto pravda bola vyhlásená aj za článok viery.

Pápež Pius IX. vo veľchráme sv. Petra, 8. decembra 1854, za prítomnosti biskupov, kňazov a veriacich z celého sveta, po slávnostnom vzývaní Ducha Svätého, medzi slávnostnými obradmi, ako veľkňaz zo stolice sv. Petra sám vyhlásil nepoškvrnené Read more

Možno sa pýtate, ako bol triumf liberalizmu skrze pápeža Jána XXIII. a Pavla VI. alebo (Druhý vatikánsky) koncil možný. Ako je možné spojiť túto katastrofu s prisľúbením, ktoré dal náš Pán Petrovi a svojej Cirkvi: „…a brány pekelné ju nepremôžu“; alebo „ja som s vami po všetky dni až do konca sveta“? Nemyslím si, že je v tom nejaký rozpor. Pokiaľ totiž títo pápeži a koncil zanedbali alebo odmietli využívať svoj dar neomylnosti, ktorý im bol prisľúbený pre chvíle, kedy z neho skutočne chceli niečo získať a mohli vyhubiť doktrinálne bludy, a tak by nedošlo k tomu, čoho sa dopustili, že totiž vinou ich nezodpovednosti a malátnosti nepriateľ prenikol do Cirkvi. V akej miere boli vinní?? Akú vinu im možno pripísať? Do akej miery sa ich úrad ako taký skompromitoval?

Read more

Všetci tí, ktorí nežijú v pokání a neprijímajú Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, oddávajú sa nerestiam a hriechom, dávajú sa viesť nezriadenou žiadostivosťou a nezriadenými túžbami svojho tela, tí, ktorí nezachovávajú to, čo sľúbili nášmu Pánovi, slúžia vlastnému telu a svetu zaľúbiac si vlastné telo, ženú sa za svetskými vecami a starajú sa len o svoj (pozemský) život, tí sú zajatci diabla, pretože nevidia pravé svetlo, nášho Pána Ježiša Krista. Nemajú duchovnú múdrosť, nakoľko nemajú Božieho Syna, ktorý je pravou Otcovou múdrosťou. O nich platí, že sú v koncoch s celou svojou múdrosťou a že sú zlorečení tí, ktorí sa vzďaľujú od Božích nariadení. Oni vidia a poznávajú, vedia a činia, čo je zlé, a tak vedome strácajú svoju dušu.

Read more