Občas len tak dumám a nemôžem spať,
koho je dnes možné ešte vážne brať?
Autority klamú, kradnú, kde sa dá,
jeden spácha zločin, druhý zatlieska.
Politici konajú proti svojmu ľudu,
peniazmi sa chvastajú bez hanby a studu.
Uvaľujú národ do hladu a biedy,
rozhodujú o nás, čo robiť a kedy. Read more
Žijeme vo svete, kde sa stráca viera,
kde pobožný tvor svoje miesto nemá.
Jeho duša blúdi medzi svetom, nebom,
rád by sa podelil aspoň pôstnym chlebom.
Človek zrazu sám pozdvihne svoj zrak,
ach, môj Bože milý, či je všetko tak?
O život sa treba báť i na úkor viery?
Kamže tento svet, kamže takto mieri? Read more
(Pokračovanie 1. časti)
V knihe abbého Melinga (viac známeho pod pseudonymom Dr. Alta) L´évangile de l´Esprit-Saint, Jean traduit et commenté (1907) je program, podľa ktorého sa dnes „pracuje“:
V dobe osvietenstva vzniklo niekoľko proticirkevných spolkov, z ktorých by mali byť menované aspoň dva: slobodomurári, založení roku 1717 v Londýne; a rád iluminátov, založený 1. mája 1776 Adamom Weishauptom, profesorom cirkevného práva, v Ingolstadte. (1) Tým sme sa dotkli problému tajných spolkov a ich vplyvu na spoločnosť a Cirkev. Zas a znova sa dočítame, že Francúzsku revolúciu je potrebné pripísať na konto slobodomurárov. Novodobá formulácia však hovorí: „Slobodomurárstvo revolúcie nerobí; pripravuje ich a pokračuje v ich diele.“ (2) Nech už je to akokoľvek, v lone týchto a podobných tajných spoločností vyklíčilo to, čo bolo neskôr pomenované ako synarchia, t. j. jednotný svetový štát s jednotnou vládou, ktorá je plánovaná ako proticirkev. Ale o tom neskôr. V každom prípade predstavuje Francúzska revolúcia v diabolskom pláne dôležitý článok. Nie je to prehnané tvrdenie, keď povieme, že mnohé katolícke odvetvia si dnes privlastnili jej hlavné myšlienky: slobodu vzoprieť sa vládnucim Read more
Pokračovanie 1. časti
Chcel by som odcitovať aj daľší dokument bezúspešnej intervencie, najmä preto, že sa týka známeho neoklasického kaštieľa Brunswickovcov v Dolnej Krupej. Dňa 1. októbra 1945 poslal Lord Soulbury list E. Bevinovi, britskému ministrovi zahraničia. List hovorí sám za seba a je – okrem iného – typickou ukážkou barbarskej necitlivosti sovietskych dobyvateľov ku kultúrnym a umeleckým hodnotám v okupovaných krajoch. Lord Soulbury píše: Read more
