Memento mori

Až budeš sám a chorý,
až nemoc a bolesť Ťa zmorí,
pozri sa vôkol seba v slabosti,
spytuj si hriechy, pros o milosti.

Nečuduj sa, ale, že si ostal sám,
keď za života si všetkých odháňal,
keď majetky prednejšie Ti boli,
každá pýcha totiž niečo stojí.

Všetci kedy´s blízki sa stratili,
ostal len ten, ktorý je bez viny,
ktorého mučili a križovali,
by hriešnikom nádej na večný život dali.

Príde hodina, kedy duša opustí telo,
ktorá v hriechu trpela hoc len nemo,
príde chvíľa, keď červy hodovať budú,
duša presunie sa k poslednému súdu.

Tam nebude čas konať nápravu,
na tú si mal myslieť skôr, nie na zábavu,
ak ostáva Ti ešte chvíľa na zemi,
skús zmeniť svoj život skazený,

obmedz svetské radosti,
naprav krivdy, slabosti,
by duša nebola veky morená,
lež po smrti navždy spasená.

Kika