P. Lukasz Szydlowski FSSPX: Súkromné zjavenia

(Skrátený prepis prednášky)
Témou dnešnej prednášky budú súkromné zjavenia. Je to téma, ktorá sa často objavuje v našom prostredí. Niektoré osoby nachádzajú tradíciu na základe čítania súkromných zjavení a tradičné stanoviská podporujú kvôli týmto zjaveniam. Je v tom určité nebezpečenstvo, ktoré spočíva v tom, že človek čerpá pravdu z nesprávneho zdroja. To je ako keby sme chceli čerpať vedecké poznatky iba z internetových článkov bez zdrojov a nie z vedeckých kníh. Môžeme tam nájsť pravdu, ale metóda, ktorou hľadáme, je nesprávna. Skrýva sa v tom veľké nebezpečenstvo, že môžeme stavať pravdu na zlom základe.

Čo je zjavenie? Ako hovorí katechizmus, je to odkrytie pravdy, ktorá prevyšuje náš rozum. Pán Boh tak robí bezprostredne alebo prostredníctvom niekoho. Teológovia hovoria, že je to „učiace Božie prehovorenie“. Božie zjavenie spočíva v tom, aby osvietilo náš rozum.

Máme verejné a súkromné zjavenia. Verejné zjavenie je to, ktoré Pán Boh dal všetkým ľuďom a ktoré je nevyhnutné k spáse. To je zjavenie, ktoré nám predkladá k vereniu Cirkev. Jedná sa o všetko, čo je vo Sv. Písme alebo v Tradícii, v dvoch hlavných zdrojoch zjavenia. A to je zhrnuté v katechizme. Všetko, čo nám chcel Pán Boh zjaviť, bolo ukončené smrťou posledného apoštola, po ktorej už nemôže prísť nič nové. Úlohou Cirkvi je predkladať a vyjasňovať všetko to, čo bolo zjavené do smrti posledného apoštola. To je zdrojom nášho poznania o Pánu Bohu a základom celej pravdy.

Všetky ostatné súkromné zjavenia budú vtedy dobré, keď sa budú zhodovať s týmto základom. Pán Boh v rôznych časoch posiela cez svätých alebo Pannu Máriu súkromné zjavenia, v ktorých však nie je nič nové, čo by bolo katolíkovi dodatočne potrebné k spaseniu.

Ako hovorí jeden teológ, „možno zhrešiť tiež cez zbytočnú ľahkovernosť“. V čom spočíva táto ľahkovernosť? V tom, že „vecí, ktoré nepatria ku kresťanskej viere, sa človek drží tak, akoby k nej patrili.“ Týmto spôsobom hreší ten, kto ľahko uverí podozrivým a pochybným súkromným zjaveniam. Na internete možno nájsť publikovaných mnoho zjavení, o ktorých sa tvrdí, že ide o slová Panny Márie alebo Pána Ježiša. Už sv. Ján apoštol hovoril: „milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú od Pána Boha, pretože veľa falošných prorokov prišlo na svet.“

Otec Nowodworski, poľský kňaz, ktorý napísal Cirkevnú encyklopédiu, nám dáva pravidlá, na základe ktorých možno rozoznať, či sú súkromné zjavenia pravdivé alebo falošné. Na základe týchto zásad môžeme odmietnuť veľa nepotvrdených zjavení:

1. Treba odmietnuť ako falošné všetky zjavenia, ktoré protirečia viere a mravom. A teda všetko, čo sa nezhoduje s verejným zjavením, s pápežským učením, s náukou koncilov a s tým, čo je v katechizme, treba odmietnuť. Týka sa to napríklad zjavení, v ktorých sa hlása ekumenizmus, ktorý je v rozpore s učením Cirkvi. Treba odmietnuť všetky zjavenia, v ktorých nevidno Božie pôsobenie, keď sa napríklad Pánu Bohu pripisujú smiešne plány nehodné jeho najvyššej múdrosti.

Keď sa pozrieme na schválené zjavenia Panny Márie a porovnáme to so Sv. Písmom Nového Zákona tak vidíme, že Matka Božia nie je klebetnica. Hovorí veľmi málo. V Medžugorí a podobných zjaveniach hovorí celý čas už niekoľko rokov. Vo Fatime to bolo iba 6 razí, kedy sa zjavila. Aj v Lurdoch len pár krát. Z toho môžeme vidieť, že ak ide o neustále hovorenie a opakovanie toho istého, je to podozrivé.

2. Za podozrivé musíme považovať tie zjavenia, ktoré obsahujú čudné a neužitočné veci. Napríklad neustále hovorenie o konci sveta alebo o príliš konkrétnych udalostiach, ktoré majú nastať, či o zhromažďovaní rôznych predmetov kvôli príprave na koniec sveta. Podozrivé sú tiež zjavenia prijaté osobami, ktoré nie sú cnostné.

Sv. Ján od Kríža v knihe Výstup na horu Karmel píše, že Satan sa veľmi teší, keď duša túži po zjaveniach, pretože má veľa možností ako ju oklamať a umenšiť jej vieru. V takej duši je veľké znecitlivenie na vieru, trpí rôznymi pokušeniami a potom dochádza k rôznym nezmyslom. Nesmie v nás byť teda chuť po zjaveniach a hľadaní niečoho nového, pretože nás skrze to môže diabol oklamať.

Naproti tomu Pán Ježiš chce, aby sme verili. Vo Sv. Písme to často zdôrazňuje. Sv. Tomášovi hovorí „blahoslavení ktorí nevideli a uverili“. Sv. Ľudovít, francúzsky kráľ, povedal, že keby sa stal eucharistický zázrak, nešiel by sa tam pozrieť, lebo on verí, že Pán Ježiš je v Najsvätejšej Sviatosti a nepotrebuje takéto znamenia. Pán Boh, samozrejme, chce aj od nás takú silnú vieru.

3. Pravdivosť súkromných zjavení sa nepozná z jedného samostatného znaku, ale zo všetkých okolností (osoby, spôsob, skutky). Rozhodujúcimi znakmi sú: úplný súlad danej osoby s vierou a mravmi. Čiže treba skúmať aj to, akí sú ti ľudia, akú majú vieru a morálku. Ďalej treba skúmať, či sa daná osoba bojí toho, že ju môže zviesť satan a či chce žiť zvyčajným spôsobom v duchovnom živote. Osoby, ktoré majú pravé zjavenia, sa chcú odpútať od pozemských vecí a skôr prosia Pána Boha, aby zjavenia nemali. Chcú žiť v skrytosti a nerobiť z toho žiadne senzácie. Tieto osoby sú tiež poslušné voči svojim predstaveným, duchovným vodcom a nič netaja pred svojim spovedníkom. Pán Boh často žiada potvrdenia zjavení prostredníctvom spovedníka. Tak to bolo napríklad so zjavením sv. Margity Márie Alacoque alebo sv. Bernardety v Lurdoch.

Takáto osoba musí byť hlboko pokorná. Je jedna príhoda zo života sv. Filipa Neriho: Sv. Pius V. poslal sv. Filipa Neriho za jednou rehoľnou sestrou, o ktorej sa hovorilo, že je svätá. Sv. Filip išiel po blate a keď prišiel do kláštora, požiadal matku predstavenú, aby zavolala tú sestru. Keď prišla, vytiahol pred ňu svoje zablatené topánky a povedal jej, aby mu ich vyčistila. Sestra sa kvôli tomu urazila. Sv. Filip sa vrátil k pápežovi a povedal mu, že tá sestra nie je svätá, lebo nie je pokorná.

To je dobrý príklad. Ak niekto tvrdí, že má zjavenia, treba mu povedať, že hovorí hlúposti, že je blázon a že sa mu to len marí. Mnohí sa kvôli tomu urazia a to je v skutočnosti jasným znakom, že nejde o pravé zjavenie.

Otec Nowodworski končiac túto tému hovorí veľmi dôležitú pravdu, že hodnota nášho Božského náboženstva vyžaduje, aby jej vyznavači neboli ľahkoverní, aby si vedeli ceniť svoju vieru a stavali ju vyššie nad všetko, čo vierou nie je.

Musíme byť pozorní, lebo aj na tradičnú sv. omšu môžu prísť ľudia kvôli súkromným zjaveniam. Pán Boh môže použiť aj takýto prostriedok. Ale je to nebezpečné, pretože títo ľudia môžu zo zjavení prijať aj bludy a nebudú chcieť počúvať to, čo učí Cirkev, nakoľko pre nich je dôležitejšie to, čo sa dozvedia zo súkromných zjavení. Cirkev však chce, aby jej deti prijímali náuku Cirkvi, pretože tá má milosť na predkladanie pravdy.

Preložila Kristína K.