Tys´ Nádej naša

Slepota zavládla všade vo svete,
mudrci – nič vlastne neviete!
Zapriete otca, brata i mať,
na zlodejov chcete sa podobať!

Slávite vrahov, vzdávate vďak,
vraj padlým hrdinom – je to však tak?
Nech rieknu panny, čo zabité boli,
im nebolo iste oslobodenie po vôli!
Nie jedna deva zneuctená bola,
zamrazia hádam niekoho tie slová?

Koľkože junákov padlo za vlasť,
ktorá mohla po rokoch konečne i rásť?
Zabili ste však v zárodku jej zrod,
priam do srdca národa pichli dýky hrot.

Nad osudom naším slza v potok tečie,
víťazí len lož, pravda pomaly sa vlečie.
Avšak, príde čas, keď pominie klam,
Tebe Bože milý do rúk národ dám.

Nedaj zahynúť semienku v úhornej zemi,
nech sa ozve hlas, čo bol dosiaľ nemý!
Kto v Teba verí, mincu i otočí,
nebude chváliť toho, kto ho otročí!

Kika