P. Robert Mäder: Katolícky program (1923)

Katolícky program je obsiahnutý v evanjeliu o kvase a horčičnom zrnku. Tu máme jasne pred sebou posledný cieľ Cirkvi. Evanjelium o horčičnom zrnku je zjavenie vonkajšej ríšskej politiky, v evanjeliu o kvase je vylíčenie politiky vnútornej. Navonok si praje Cirkev rozšírenie až na koniec sveta, keď meno „Cirkev svetová“ sa stane skutočnosťou. Tým však je jej úloha naplnená len z polovice. Cirkev, semeno horčičné, ktoré sa stalo stromom vrhajúcim tieň po celom svete, musí sa zároveň stať Cirkvou kvasu, ktorý všetko preniká.

Katolicizmus vonkajší bez vnútorného je telom bez duše, je mŕtvolou. To nech si zapamätajú dobre tí, ktorí vždy hovoria o veľkých katolíckych číslach, berúc na zreteľ rastúci počet katolíckych kostolov, spolkov, novín a dobročinných organizácii. Zjavenie sv. Jána hovori o dobe, v ktorej kresťania majú meno, akoby žili, ale sú mŕtvi. Mnoho je katolicizmu podľa mena a zdania. Kráľovstvo nebeské je však podobné kvasu, ktorý vzala žena a urobila do troch meríc múky až zasyklo celé cesto. Všetko! Celé!

Evanjelium o kvase ukazuje, čo je katolícky život podla viery. Žijeme v dobe slabošskej polovičatosti. Nemáme odvahu, aby sme premýšľali a prehĺbili katolícku vieru až do posledných dôsledkov, aj keby boli nemoderné a nepopulárne. Sme snáď katolíci v celku, ale nie v jednotlivostiach. Snažíme sa zmierniť a prispôsobiť sa katolicizmu Písma sv., prakresťanstvu a stredoveku. To všetko sa deje krok za krokom. Na počiatku nechceme určite povoliť ani čiarku z katolíckej náuky. Nechceme o niektorých bodoch hovoriť len z múdrosti a zmierlivosti. Nechceme povedať už nič o tom, že Cirkev je samospasiteľná a že každý, kto neverí, bude zatratený. Nechceme otvorene prehlásiť, že protestantizmus, liberalizmus, socializmus sú bludy Cirkvou odsúdené. Potláčame slová ťažký hriech, pokánie, peklo.

Tým sa stáva, že sú časom rečníkmi a spisovateľmi zásadne vynechávané niektoré pravdy. Zmiznú z rečníctva, tlače, literatúry, a preto sa o nich nehovorí ani nepíše, vymiznú taktiež z pamäti a rozhovorov katolíkov. To je počiatok. Koncom je pochybovanie a strata viery. O čom sa z prezieravosti a znášanlivosti už nemôže hovoriť a písať, je škrtané z Kréda ako vedľajšie. To je cesta odpadu od viery celých krajov a celých období. Tak prišla o vieru moderná doba, a predovšetkým vzdelanci.

Evanjelium o kvase ukazuje, že keď si niekto chce robiť nárok byť katolíkom, musí byť celý jeho svet myšlienkového bytia katolícky. Kým neskvasí všetko. Buď je celé zmýšľanie katolícke, alebo nie je katolícke. Všetko alebo nič! Celkom katolícky alebo nekatolícky! Tejto zásady sa Cirkev držala vždy, po všetky storočia. Kto vedome a dobrovoľne popiera jednu Bohom zjavenú pravdu, od učiteľského úradu k vereniu predloženú, je vylúčený. Cirkev trpí vo svojom strede hriešnikov, nie však neveriacich. To taktiež zdôrazňuje vo svojej prvej encyklike sv. Otec Benedikt XV.: „Katolícka viera je tak vlastnej povahy, že k nej nie je možne nič pridať, ani z nej nič ubrať. Buď sa prijíma celá, alebo sa celá zavrhuje.“ Buď všetko, alebo nič! Úplne katolícky, alebo nekatolícky! Kráľovstvo nebeské je podobné kvasu, ktorý vzala žena a urobila do troch meríc múky, kým neskvasilo všetko.

Všetci tí, ktorí sa plížia okolo evanjelií o kvase a myslia si, že dokážu iným spôsobom zachrániť svet všetkými možnými reformnými návrhmi, ľudskou múdrosťou a ľudským úsilím, mýlia sa a upadajú zo sklamania do sklamania, z neúspechu do neúspechu, až do konečného zúfalstva.

Svet bude dnes spasený len jedinou cestou ako pred 1900 rokmi: celá neokresaná katolícka pravda sa musí vziať a duchom podať písomne a ústne, aby bol celý myšlienkový svet katolícky prekvasený. Najprv musíme katolícky myslieť, a potom budeme bez všetkého aj katolícky konať. Každá iná práca, ktorá sa touto metódou neriadi, je bez Božieho požehnania a nesie si kliatbu neúspechu.

Evanjelium o kvase neznamená len jednoznačné preniknutie ducha katolíckou pravdou, ale tiež jednoznačné preniknutie praktického života. Postup prekvasenia, ktorý spočíva v duchu, musí zachvátiť celého človeka. Ak veríme všetko, čo Boh zjavil a Cirkev k vereniu predkladá, sme katolíkmi. Nestačí však, aby sme boli katolíkmi, musíme byť dobrými katolíkmi.

Nazývam zlým katolíkom toho, kto žije v ťažkom hriechu, dobrým toho, kto je v posväcujúcej milosti Božej, veľmi dobrým toho, kto sa varuje i hriechu všedného a snaží sa dosiahnuť dokonalosť, až kým nie je všetko prekvasené.

I tu, ako v otázke viery, môžeme hovoriť o minimálnom katolicizme. Jeho zásadou je: čo možno najmenej, keď sa jedná o modlitbu, návštevu chrámu, prijímanie svätých sviatostí, dobročinnosť, povinnosti stavu. Jeho heslom je: Čo možno najmenej. Podľa úsudku týchto ľudí je najlepším kazateľom a spovedníkom ten, ktorý málo vyžaduje. Cirkev a preto aj kňazi sa vraj majú riadiť skutočnými pomermi. Teória a prax sú vraj dve rôzne veci. Ideál je vraj krásny, ale neuskutočniteľný. Takto hovorí minimálny kresťan.

Čo dokazuje evanjelium o kvase? Je odsúdením minimálneho kresťanstva. Keď sa jedná o náboženstvo, musíme zmýšľať maximalisticky. Nemáme právo požadovať viac, než požaduje Boh. Nemáme právo hovoriť o prikázaniach, kde ich niet, o predpisoch, kde ide o evanjeliovú radu, o prísnych povinnostiach, kde sa jedná o málo závažné veci. Na druhej strane nemáme právo požadovať nič, čo nepožaduje Boh; nazývať niečo dobre mienenou radou, kde ide o prísnu povinnosť. Nemáme práva ani na kazateľnici, ani v spovednici, ani v súkromnom rozhovore, ani vo verejnosti meniť Božie prikázania.

Čítali sme v Svätom Písme: Skôr sa pominie nebo a zem, než by sa jedna čiarka zo zákona pominula. Preto kto prekračuje jedno z týchto prikázaní, hoci aj najmenšie, a takto učí ľudí, bude najmenším v kráľovstve Božom.(Mat . 5, 18.) A inde je napísané: Človeče! Ak poviem bezbožnému: Smrťou zomrieš, a ty mu to nezvestuješ a nepovieš, aby sa obrátil zo zlej cesty a zostal živý, potom zomrie bezbožný vo svojich hriechoch, ale krv jeho budu žiadať z ruky tvojej. (Ezech . 3.)

Co z toho vyplýva? Teória sa nesmie nikdy riadiť praxou, ale prax sa musí riadiť teóriou, ako sa nikdy slnko neriadi hodinami, ale hodiny slnkom. Žiadame preto čo možno najviac. Všetko! Evanjelium o kvase je odsúdením minimálneho kresťanstva.

Evanjelium o kvase vedie k spytovaniu svedomia. Sme celí, t.j. nevynechávame a neschovávame ani bodku z našej svätej katolíckej viery? Sme katolícki, je cieľom všetkých našich rečí a skutkov jedno t.j. aby všetko, nič nevynechajúc, ani obchod, ani politiku, ani čítanie, bolo preniknuté duchom katolíckym?

Je isté, že v dnešnej dobe prevláda v katolíckom svete istý minimalizmus. „Čo najmenej katolícky“ prevláda v tom, čo sa číta, píše, hovorí, koná. Kvas odpočíva v špajze. Bojíme sa ho. Domnievame sa, že by sa stal svet okolo nás možno príliš katolíckym a klerikálnym. To je najhlbšia príčina toho, prečo nepostupujeme. Nie sme skutočnými katolíkmi.

Revolúcia maximalistov klope na dvere Európy. Maximalizmus klamstva a zloby bude premožený len maximalizmom pravdy a lásky. Každý minimalizmus je chorobou.

In: Robert Mäder: Buď – alebo.