14. marec 1939

Žili sme my roky, kde vládli stále iní,
nemali sme pravdu, vždy sme boli vinní.
Kde trebalo platiť, tam sme boli dobrí,
keď trebalo žať, nie po našej vôli.

A tu vznikol štát, ktorý všetci chceli,
hyeny sa zbehli, supy prileteli.
Chceli ďalej trhať a lámať nám kosti,
nažrať sa zas, znova pekne do sýtosti.

Boli tu však junáci, švárni ako orly,
nedali sa vystrašiť, ako by aj mohli?
Nezložili zbraň, ostali vždy verní,
hoc tu zúril zradca, podlý a zákerný.

Tých pár rokov rozkvetu dnes iba haníte,
ruky krvou zmáčané opäť si špiníte.
Za vernosť ste dali nejedného zabiť,
vy ste tí jediní, čo sa majú hanbiť!

Bojíte sa, veru, že pravda oči otvorí,
chcete strašiť každého, čo o nej hovorí.
Zabili ste srdce slovenského rodu,
potupili telo, duša šla však k Bohu.
Ten, čo mylne prehral boj na tejto zemi,
s vierou, láskou, nádejou bol isto spasený…

Kika