Mravnosť a život štátu
Často počujeme hlásať zásadu: „Justitia est regnorum fundamentum“, čo slovensky znamená: „Spravodlivosť je základom štátu.“ Aj inou formou sa vyslovuje táto zásada: „Štát vzniká ideami“. To znamená, že pre štátny život nestačí ani najlepšie vypracovaný právny poriadok, ktorý sa snaží rozprestrieť na každý možný prípad, ak občanom, najmä vedúcim činiteľom nevelí kategorický imperatív, riadiť sa vo všetkom mravným zákonom. I vodca prvej ruskej revolúcie, Miljukov, keď padla autorita panovníka žiadal, aby sa táto idea u ruského ľudu nahradila nejakou inou zásadou.
I v minulosti vidíme, že u štátov a národov stroskotaly všetky pokusy nahradiť mravnosť. Chceli ju obísť rovnakým hlasovacím právom. Myslelo sa, že sa takto zachytia, zvládzu a vyrovnajú sily a to postačí k normálnemu štátnemu životu. Minulosť ukázala, aký bol mýlny tento predpoklad. Sily, nedostatočne viazané, sa rozpútaly. Štátny život sa ustaľoval v znamení hašterenia politických strán, zneužívania moci na úkor verejného dobra, utláčania jednotlivých skupín, najrozličnejších korupčných afér atď. Pravdou je, čo hovorí sv. Pavol o litere, ktorá zabíja a o duchu, ktorý oživuje. Neosožia ani najlepšie právne predpisy, ani prísne tresty, ani výborne organizovaný výkonný aparát, ani rozdelenie moci na zákonodárnu, výkonnú a sudcovskú, neosoží ani povestná sudcovská neodvislosť, keď sa zákony nevykonávajú a občania sa im nepodrobujú pod egydou mravnosti. V latinčine právo a spravodlivosť, jus a justitia pochádzajú z toho istého koreňa. Už táto okolnosť svedčí o tom, že právo musí spočívať na spravodlivosti. Na vrcholnom bode niet inej záruky pre správne plnenie povinnosti ako mravné presvedčenie najvyšších orgánov štátu. Zlýhala aj zásada majority. Kritériom pravdy je nie to, čo odhlasuje väčšina, tento mechanický princíp, ale iba to, čo je justum, čo samo v sebe je spravodlivé. A službe tejto pravdy môže byť niekedy aj menšina, ba aj osobnosť jednotlivca. Pýtam sa, ak by niekde väčšina vypovedala, že dvakrát dva sú päť, alebo že Boh nejestvuje, či by sa toto stalo pravdou len preto, lebo sa nad tým rozhodlo väčšinou hlasov?
Ozajstnú spokojnosť v štáte zaisťuje iba spravodlivosť: aby sa nikomu nehovelo na úkor druhého, aby sa neutláčal ani jednotlivec ani žiadna vrstva, aby sa netrpelo korupčníctvo, aby sa funkcie rozdelily podľa schopností a honorovanie podľa zásluh.
Mravnú zásadu sa ešte nikde nepodarilo úplne vylúčiť zo štátneho života. Aj v právnom poriadku liberalizmu nachádzame ustanovenia, ako: právne činy (úkony) smerujúce proti dobrým mravom, sú neplatné, alebo nájdeme zvláštne ustanovenia pre činy spáchané z dôvodov nízkych a nečestných. Čo je to? Dôkaz, že sa všade, aj nevedomky, odvoláva na mravné vedomie. Čím je ustanovenie, že na určitých oblastiach platí obyčajové právo? Zase len to, že na tejto oblasti neurčujú sa paragrafy, ale treba sa spravovať podľa vžitých mravných zásad. Tam, kde chcú mravnosť všetkými prostriedkami vytvoriť z verejného života, vyvolá to spústu paragrafov, spústu trestných sankcií, podrobných ustanovení až do nemožnosti.
Na vrchu Sinai Boh nedal zákonník tisícich nariadení, ale len dve kamenné tabule. Nie litera týchto zákonov je závažná, ale duch, z ktorého má vyplývať všetko konanie, ktorý má dať všetky smernice pre podrobné situácie života. Problémy verejného života štátneho sú nakoniec problémami mravnými. Toto sme konštatovali aj pri poslednej hospodárskej kríze. Riešiť sa dajú len novým podbudovaním a novým naviazaním na zákony svedomia. I vo verejnom živote platí zásada Písma: „Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ I v našom slovenskom štáte sa treba najprv venovať hlavným úlohám náboženskej a mravnej výchovy, hľadieť všetkými prostriedkami dvíhať mravnú úroveň. Potom môžeme pokojným srdcom hľadieť do budúcnosti.
Dr. Mikuláš Pružinský – minister financií 1. Slovenskej republiky.
(text je ponechaný v dobovom pravopise)