Zdrvujúca predtucha

Autor: Jaroslav Križák

Keď život zdá sa ti zbytočný,
a pomaly strácala sa nádej,
vtedy prisnil sen sa ti skutočný
o zlobe a podlosti hadej.

Sen, kde stále rastie nápor neznámych hláv
domáhajúcich sa ich slobody práv.
Sen, o ktorom si ani šajnu nemal,
sen, kde nepriateľ tvoj národ odzadu bodal.

Tvoj národ, ktorý bol tu odveky,
a bral ti zem, na ktorej si býval,
kde mal si žiť šťastne s bielou naveky,
on ťa z nej vyhnal.

Keď krvou nasiakli naše pláne,
a nepriateľ ničil zeleň našich lúk,
keď doráňané si mal dlane,
vtedy všade bola smrť.

Bol to boj bielej proti bielej,
čiže brat proti bratovi,
keď v chvíľke podlej a nemej,
nahliadol si do očí nepriateľovi.

To, čo si tam videl ťa vôbec neprekvapilo,
len hnevom vzbĺklo ti srdce,
len tvoju túžbu po spravodlivosti to všetko rozpálilo
a stratili sa bolesti srdcervúce.

Začal si sa priečiť, no trochu neskoro,
a už britva pod krkom sa blyští,
keď život ti zhasína priskoro,
a čepeľ vzduchom sviští.

Keď pocítil si smrť na vlastnej koži,
A spálená vlasť nahnala ti strach, Ocitol si sa na ostrom noži,
meniacom sa v prostý prach.

Keď život ti zhasol, vtom si sa prebral a pot zalial ti tvár,
s modlitbou, s plačom k zemi si padol,
bol si rád, že si ušiel z nepriateľových spár.

Bol to len sen, no skutočných plánov,
keď budúcnosť plná je čiernych hadov.
Ale stále verím, že raz príde doba očistenia,
a tak vám svitne, vravím nie s bohom, ale dovidenia.