Proti násiliu…

Autor: Sisa (KIKA)

Hľadím na Vás hrdé Slovenky a roduverní Slováci
a vyjadrujem svoju vďaku, že ste prišli k nám.
Hľadím i na Vás mediálni zapredanci a pešiaci
i keď zmiešané pocity v posledných dňoch mám.

Nekonečné legitimácie a občas použité putá,
možno i tak skončí dnešná proti násiliu akcia.
Hlavou mi však dookola iba jedno húta,
je toto tá vysnívaná, spravodlivá demokracia?

Nemôžem sedieť doma a nevyjadriť vzdor,
keď niekto bije môjho blížneho, kamaráta.
Či azda niekto z bitých odsúdencom bol,
alebo to len brat, Slovák, bil svojho brata?

Či obušky sú adekvátna odpoveď na pokľaknutie
a proti prázdnym rukám nad hlavou vodné delá?
Nebolo to neoprávnené ozbrojené napadnutie,
proti tým, ktorých hnala iba odvaha a viera?

Násilie sa koná každý deň bez zásahu polície,
no keď národovec zdvihne na odpor svoj hlas,
nastanú neoprávnené napadnutia a perzekúcie,
ktoré však neutíšia ten blčiaci plameň v nás.

My nie sme tí, ktorí kradnú, rozbíjajú, vraždia,
sme len ľudia s nádejou a láskou k národu.
Tak prečo nás v toľkých počtoch policajti strážia,
veď neobmedzujeme nikoho nároky, ani slobodu.

Chceme len poukázať na nepovšimnuté činy,
na to, čo niektorým dovoľuje dnešná demokracia.
Zločinci behajú po slobode i keď sú vinní,
nie je to až prehnaná proti násiliu tolerancia?

My protestujeme, no neupierame nikomu práva,
chceme len, aby rovnaký meter na každého platil,
aby bola konečne táto spoločnosť zdravá
a dostal primeraný trest ten, kto jej cestu hatil.