Oklamaní

Autor: Veronika

Pach lží a mrazivé telá,
spravodlivosť niekam odletela.
Sme naozaj národ tak odsúdený,
všetok čas prežívať len v plameni?
Tlejúce plamene síl inej moci,
zaslepenou vernosťou špinavej práci.
A najhorší teror je ten mediálny,
nie ten, s ktorým si liečia svoje rany.
A prezentujú sa vytrvalým bojom,
sami sú teror, a my žijeme v ňom.
nasadli sme všetci na opitú loď,
svoj hnev si pekne kroť!
Čo zmôžeš, Slovák, človiečik úbohý,
malinká, zúfalá kvapka v špinavom mori.
A keď nasadnem do stroja času,
pozrieť sa na budúcnosť našu,
pohľad trpký, pohľad smutný,
čo sa stalo s mojimi hrdinskými ľuďmi?
Žiadna duša, žiadna viera, ani odvaha
ešte i národnosť, i tá je nebohá.
Mŕtvo a ticho, zničené krásy i zvieratá,
už je neskoro skrýknuť: príde odplata!