VII. ročník Memoriálu Jána Šmigovského – 29. august 2014
Súčasné „oficiálne“ interpretácie protištátneho puču z 29. augusta 1944 sú dokonalým príkladom toho, ako úspešne dokážu vládne garnitúry prispôsobovať verejnú mienku svojim ideám a cieľom. Stačilo neustále omieľanie lží a poloprávd kombinované cenzúrou a v počiatkoch i vraždením či aspoň väznením predstaviteľov ľudáckeho režimu pod rúškom boja proti fiktívnemu fašizmu a v priebehu niekoľkých desaťročí sa podľa spoločenského mienenia stala biela čiernou a čierna bielou. Hrdinovia opľúvaní, dezertéri a partizánski banditi vyzdvihovaní na piedestál národa. Heroické cnosti považované za oprávnený dôvod na vynesenie rozsudku smrti, neresti a ľudská úbohosť všetkého druhu oslavovaná počas štátneho „sviatku“. I taká je slovenská realita po uplynutí 70 rokov od azda najtragickejšej udalosti, ktorá náš národ v moderných dejinách postihla. Možno ďakovať jedine Božej Prozreteľnosti, že počas tých siedmych desaťročí zachovala jednotlivcov, ktorí ostali verní pravde a neváhali ju i organizovane v neraz náročných exilových podmienkach hájiť a odovzdávať ďalším generáciám. Menovite i tej našej, z ktorej to však k plnej pravde tiahne znovu len jednotlivcov, pretože demoliberálne vymývanie mozgov efektivitou za tým boľševickým nijak nezaostáva. Pravda však ostáva pravdou, i keby ju nikto na svete nezastával, lebo je nezávislá od človeka.
V duchu pravdy o augustovom puči sa niesol i siedmy ročník Memoriálu Jána Šmigovského – 60 kilometrového pochodu z Prešova do Spišského Podhradia k hrobu pplk. Jána Šmigovského a jeho rodičov. Vyrážali sme, už tradične, krátko po polnoci v piatok 29. augusta 2014 spred prešovskej katedrály. Cesta prebiehala bez komplikácií, takže od 14:30 do 17:30 účastníci postupne prichádzali k cintorínu v Spišskom Podhradí, kde ich čakalo občerstvenie a odpočinok. Následne sa pri hrobe rodiny Šmigovských uskutočnila krátka spomienka, ktorá bola zavŕšená odovzdaním pamätných odznakov a diplomov účasníkom, ktorí trasu úspešne absolvovali. Rozišli sme sa po modlitbe za Jána Šmigovského a všetky obete tzv. SNP.
Pplk. Šmigovský je ukážkovým príkladom absurdnosti a zhnitého ovocia augustového puču. Ako veliteľ vojenskej posádky v Nitre zachoval svoju prísahu, ostal verný Slovenskému štátu a prezidentovi Tisovi. Následne sa však nepodvolil ani Nemcom, ktorí prišli Nitriansku posádku odzbrojiť. Za to, že sa nepridal k pučistom, bol 9. októbra 1945 už v tzv. „oslobodenom“ a demokratickom režime popravený zastrelením. Pplk. Šmigovský nielen žil, ale, Bohu vďaka, aj zomrel ako skutočný hrdina. Z písomného svedectva P. Chryzostoma OFM, ktorý ho spovedal a duchovne sprevádzal počas posledných hodín sa totiž dozvedáme nasledovné: „Bol som prekvapený, ako plukovník duchovne dozrel. Na kríž, ktorý si dovtedy niesol, mal byť už len pribitý. Jeho kríž? Utrpenie väzňa, tituly zradcu za to, že dodržal prísahu.“ Následne P. Chryzostom spomína, ako pplk. Šmigovský odpustil i svojim katom a do večnosti odišiel posilnený sviatosťami, duchovne vyrovnaný, s ružencom v rukách.
Keď sa pred rokmi zrodila idea Memoriálu Jána Šmigovského, nechceli sme, aby išlo len o niečo jednorázové, naopak, zaumienili sme si vytvoriť určitú tradíciu. Týmto rokom úspešne prebehol už siedmy ročník, symbolicky, v deň uplynutia siedmeho desaťročia od vypuknutia augustového puču. S istotou môžeme povedať, že budeme pokračovať i naďalej, pretože pplk. Ján Šmigovský si to zaslúži.
Tak nám Pán Boh pomáhaj!
M.Ž.