Sociálna dôležitosť rodiny

IlustráciaI. Sociálne zhodnotenie rodiny.

V rodine sú korene a podmienky všenárodnej kultúry. Rodina je prirodzený základ spoločnosti, v rodine sa uchováva súvislosť kultúrneho vývoja, v nej sa stýkajú v najužšom spojení staršie generácie s mladšími – vychovávatelia s vychovávanými. Rodina je vlastne prvé miesto výchovy, ktorá sa často stáva smerodajnou pre celý život. Život rodinný je pravou školou mravnosti, ľudskosti a lásky k blížnemu. Život len toho národa ma krásnu budúcnosť, kde je vyvinutý zdravý rodinný život. Životom rodinným je podmienený celý mravný život človeka.

II. Pre ktoré sociálne zložky a činitele je rodina zvlášť nenahraditeľná.

A. Pre dieťa.

1. Manželia dávajú deťom život a život vo svetle kresťanstva je veľkým darom Božím, pretože je nutným predpokladom, aby človek mohol raz mať účasť vo večnej blaženosti.
2. V kresťanskej rodine je najpriaznivejšia pôda pre riadnu telesnú a predovšetkým duchovnú výchovu dieťaťa. Boh dal rodičom pre tento účel jeden z najdrahocennejších darov, otcovskú a materskú lásku. Kolektívna výchova a vychovávacie ústavy môžu byť iba náhradou za rodinu.
3. I pre dieťa odrastené býva riadna rodina nevyrovnateľným udržovateľom dobra, po prípade, ak došlo ku neblahému výkyvu – korektívom.

B. Pre manželov.

1. Jedinečnosť manželstva (jediný muž a jediná žena, vylúčenie mnohomužstva a mnohoženstva v akejkoľvek forme) pôsobí, že manželia sa celý sebe navzájom oddajú, a tak dochádza k splynutiu ich duší, čo je vylúčené, ak by niektorý z nich hľadal zdanlivé šťastie ešte mimo manželstva. Vernosť manželská je teda jedinečnosťou silne zabezpečená, a to nielen vernosťou v skutkoch, ale tiež v myšlienkach a žiadostiach.
2. Čistota kresťanského manželstva má za následok, že manželia sa chránia akýmkoľvek spôsobom pred neriadenou zmyselnosťou, a tak si ľahšie zachovajú úctu pred sebou navzájom. To je dôležitým predpokladom pokoja a šťastia v manželskom živote.
3. Láska manželov pôsobí, že ochotne zdieľajú spolu radosti aj bolesti, že si navzájom pomáhajú v životných obtiažach. Kresťanskí manželia sú si zvlášť vedomí toho, že majú si byť vzájomnou oporou nielen vo veciach pozemských, ale i duchovných, že si majú príkladom, modlitbou, napomenutím, radou a inými vhodnými prostriedkami navzájom pomáhať, aby sa stále viac rozvíjala ich vnútorná kresťanská dokonalosť. Sú si spoľahlivou oporou aj v najdôležitejšej a najťažšej životnej otázke – v dosiahnutí posledného cieľa.
4. Poriadok lásky v rodine žiada, aby v nej bol manžel hlavou a manželka srdcom. Manžel nech svoju autoritu uplatňuje nie ako tyran, ale v duchu lásky. Poslušnosť ženy má byť naozaj poslušnosťou, ale poslušnosťou dôstojnou a čestnou. Aj keď sa žena podľa Božej vôle má mužovi podriaďovať v otázke riadenia domácnosti, nemá sa mu podrobovať ako bezprávna otrokyňa, ale ako pomocníčka, ktorá má dôstojnosť ľudskú a kresťanskú tak isto vysokú ako manžel. Muža však nesmie počúvnuť, ak by jej kázal konať niečo, čo je hriešne. Bez takejto dôstojnej, čestnej, avšak skutočnej poslušnosti je úspešný rodinný život nemožný.

C. Pre štát.

„Spoločnosť je taká, aké sú rodiny a ľudia, z ktorých sa skladá, ako telo z údov.“ (Casti connubii 37.) „Manželstvo je zdrojom a základom rodiny a teda ľudskej spoločnosti“ (Casti conn. 1.) Rodina je „principium urbis et seminarium rei publicae“ (Cicero) zdrojom, z ktorého pramení mesto a škôlkou štátu.

D. Pre Cirkev.

Náboženský život medzi veriacimi, kňazmi, rehoľníkmi kvitne tam, kde je kvitnúci rodinný život. Kde rodinný život chátra, tam chátra aj život náboženský.

III. Posvätnosť a nerozlučnosť manželstva sú zdrojom zvláštneho sociálneho požehnania pre rodinu.

Posvätnosť je veľkým ziskom pre rodinu, pretože sviatosť manželského stavu nielen rozmnožuje v manželoch milosť posväcujúcu, túto studnicu nadprirodzeného života, ale prepožičiava im po celú dobu manželského života, ak ťažkým hriechom sami nekladú prekážky, aj milosť pomáhajúcu, pre ich jednotlivé ťažké manželské povinnosti. Táto nadprirodzená milosť je zvlášť cenná, pretože manželstvo má naozaj ťažké úlohy, ktoré je obyčajnými prirodzenými silami mnoho krát nemožné dokonale vyriešiť.

Nerozlučnosť manželstva má vysokú sociálnu hodnotu.

1.Pre manželov – je ňou uľahčená stálosť manželstva, ktorá je nepostrádateľnou podmienkou, ak má byť vzájomná oddanosť manželov dokonalá. Inak vždy úzkosť pred možným zrušením manželstva zožiera manželské spolužitie. Je ňou zaistenejšia vernosť a čistota manželská. Je ňou chránená dôstojnosť manželov a manželia si lepšie uvedomujú, že cieľom manželstva je predovšetkým to, aby si boli oporou v snahe o večnú spásu. Je im zárukou, že druhý manžel ich neopustí, ak by ich postihla choroba, úraz, staroba, všeobecne nejaké zlo pozemské.
2. Pre deti – omnoho dokonalejšia je starostlivosť o deti tam, kde nerozlučnosť manželstva je zaistená, ako tam, kde je v rodinách riziko rozluky, alebo kde k rozluke došlo.
3. Pre spoločnosť je nerozlučnosť zdrojom stability rodinných pomerov a jedným z veľmi dôležitých predpokladov mravnosti. Naopak, rozluky vyvolávajú rozháranosť nielen v rodinách, ale veľmi často aj v širšej verejnosti.

(Dr. Bedřich Vašek – Rukoväť kresťanskej sociológie)