Výročie narodenia Ľ. Štúra a Černovskej masakry, 27. októbra 2012 – Družstevná pri Hornáde
Na Ľudovíta Štúra a Černovskú masakru žiaden zo slovenských národovcov nesmie zabúdať. Naopak, ako pri všetkých dátumoch, spájaných s emancipáciou národa Slovenského má pamätať na gro ich odkazu a preniesť ho do praxe súčasnosti, ako aj budúcnosti, nakoľko tie tvoria organický celok.
Duch nášho mŕtveho nezomrel, len kosti sa vrátili tam, odkiaľ pochádzajú. Tak isto nositelia myšlienky Černovského spravodlivého vzdoru voči neprávosti sú už v zemi, ale jej odkaz je večný, trvácny, ktorý stojí nad nimi, ba dokonca aj národom a ľudstvom, približujúc sa tak Bohu.
Je pozoruhodné všímať si, okolo čoho sa dejinné udalosti točia, od kedy je národ Slovenský kultivovaným národom a čo ho stmeľuje, čo národnému telu dáva dušu a čo ho zároveň vymedzuje. Odkiaľ prúdi idea spolupatričnosti, solidarity v ťažkostiach a pokroku v priazni. Je to kresťanstvo a od neho odvodený život národný – slovenský.
Samá symbolika dvojkríža, pod ktorým sme sa v sobotu večer v upršanom počasí stretli o tomto svedčí. Nuž nie náhodou je táto symbolika našim dodnes štátnym znakom a na druhej strane nie náhodou na to tak ľahko zabúdame, nedbáme toho, alebo nám to čiastočne, či úplne uniká. Aj toto stretnutie bolo jedným z ďalších, pri ktorom je možné poukázať na súvislosti a tak sa pokúsiť prebrať aspoň jedného z neprebudených. Národ Slovenský totiž spí.
Úlohou dneška je, postupne prebúdzať jednotlivcov a obrátiť ich čelom späť, aby našli prameň, z ktorého načerpajú životodarnú energiu, s ktorou môžu vyraziť smerom vpred do borby za národ. Dokým toto neprebehne, nebude umožnené národu, aby z pomedzi seba na základe Vyššieho výberu, pripravil na boj svojich vodcov.
Symbolické postavenie sa „Na stráž!“ pod dvojkrížom ukrýva v sebe myšlienku sunáležitosti. My strážime jeho, on stráži nás. Túto symbolicky zobrazenú vzájomnú podporu musíme žiť aj reálne, lebo tade vedie jediná možná cesta k národnej obrode a osobnej spáse.
Na stráž!
Radovan Novotný