Deň nášho zrodu

Autor: Sisa (KIKA)

14. marec, veľký deň našej vlastnej histórie,
konečne naplnili sa odveké túžby a priania.
Vtedy sme prvý raz dali názov svojej domovine,
bol to vrchol našich snáh a dejinného diania.

Prvý Slovenský štát nevznikol z vôle jedného,
nezrodil sa ani pod nátlakom a výstrahami.
Bolo to rozhodnutie ľudu a snemu slávneho,
ktorý ho jednohlasne schválil zdvihnutými rukami.

Splnilo sa to, čo bolo snom každého Slováka,
prišiel deň, kedy stal sa pánom vo svojom dome.
Bol si vedomý nástrah i ťažkej cesty čo ho čaká,
no šiel za svojím cieľom rovno, sebavedome.

Budoval od základov, no viera dala mu silu,
aby zaradil sa medzi vyspelé a veľké štáty.
Vzbudil lásku k vlasti a chránil rodnú hlinu,
bojoval i za piaď zeme, by nám ju zlodej vrátil.

Netrvalo dlho, nadviazali sme medzinárodné styky,
uznali nás veľmoci i mnohé ďalšie krajiny.
A to všetko napriek tomu, že susedia brúsili si dýky,
aby snahy našich predkov čím rýchlejšie zmarili.

Bol to veľký, slávny krok, tak malého národa,
postaviť sa na vlastné iba s túžbou v svojom žiť.
Preklínate, haníte, no prišla by poroba,
tak sme aspoň spoznali, že za národ oplatí sa biť.

Či by jazyk slovenský do dnešných čias zotrval,
či by Slovák Slovenskom nazval svoju zem?
Podľa mňa len vďaka tomu, že tak hrdo bojoval,
zachoval si svoju tvárnosť i národnú úroveň.

Ďakujem dnes všetkým, čo budovali našu vlasť,
slovenský štát i dnes na ich základe tu stojí.
Lebo iba vďaka ním mohla tá zem vzrásť,
márne snahy nepriateľa, ktorý dodnes zbrojí.