Príhovor Artema Gogoľa z príležitosti pripomenutia si výročia ukrajinského hladomoru z rokov 1932-33.

Drahí priatelia nacionalisti, bratia Ukrajinci. Hladomor. Aké pocity v nás vyvoláva toto strašné slovo? Utrpenie, strata, bolesť, smrť… Dnes si ani nevieme predstaviť udalosti, ktoré sa stali realitou v rokoch 1932-1933 na Ukrajine. Milióny ľudí bolo odsúdených na krutú smrť hladom stalinským, sadistickým režimom. Milióny obyčajných mužov, žien, detí, milióny Ukrajincov. Tak bola potrestaná nepokora, vzdorovitosť, nacionalizmus a láska k slobode veľkého národa.

Dnes sa tu stretávame, aby sme si pripomenuli veľkú obetu ľudí, ktorí zahynuli, aby sme my pamätali. Aby sme pamätali na komunizmus a jeho zhubnú existenciu. Komunizmus je tu aj dnes. Sú tu strany, predstavitelia, lídri, sympatizanti tejto ideológie na celom svete. Aj na Ukrajine. Chcem sa opýtať, ako je možné, že systém, ktorého predstavitelia tak bezcitne a nehanebne vyvraždili viac ako 40 miliónov ľudí na celom svete môže existovať? Komunista pľuje na pamiatku obetí hladomoru, na pamiatku bojovníkov UPA, ktorí padli za slobodu Ukrajinského národa, pľuje na hroby všetkých veriacich, ktorí boli bezdôvodne mučení a vraždení a vysmieva sa hlavne nám, lebo nie sme schopní ukončiť existenciu tohto moru.

Život nášho národa je ako plameň sviece. Je na nás, aby sme tento plameň za žiadnu cenu nenechali zhasnúť. Nech je nám táto udalosť z rokov 1932-33 vypálená v srdciach ako monument a dôvod nášho boja za slobodu, lebo boj nekončí a skončí až vtedy, keď zvíťazíme alebo všetci padneme.

Týmto chcem v mene občianskeho združenia NSS vzdať poctu obetiam umelo vytvoreného hladomoru a aj všetkým Ukrajincom represovaným a zavraždeným týmto satanským režimom a chcem povedať, že slovenskí nacionalisti pamätajú a nezabúdajú. Na stráž! Sláva Ukrajine!