12. júna sme si zvolili novú vládu, ktorá, ako to už býva zvykom, ihneď od svojho vymenovania nám dávala najavo svoj „vrelý“ vzťah k „tejtokrajine“. Keď sa ale predseda parlamentu Sulík a jemu podobné kreatúry z rôznych protislovensky orientovaných združení rozhodli riešiť, či je alebo nie je socha Svätopluka hodná umiestnenia pred Bratislavským hradom, pobúrili tým všetkých roduverných Slovákov. Práve tento krok bol impulzom k tomu, aby sme sa stretli 7. augusta na Župnom námestí v Bratislave.
Bolo pol druhej, teda pol hodiny po avizovanom začiatku akcie, keď sa namiesto dostavili aj poslední účastníci, ktorých tradične zdržiavali policajné kontroly. Po príhovoroch Mariána Mišúna a Mariána Kotlebu z Ľudovej strany Naše Slovensko sa asi stočlenný sprievod pomaly presúval bratislavskými ulicami smerom k hradu. Sprevádzaní políciou a novinármi sme sa zastavili na mieste vzdialenom niekoľko stovák metrov od vchodu do hradného areálu. Slovo si zobrali kandidáti za ĽsNS Marián Mišún a Marián Kotleba, ktorí v príhovoroch ostro odsúdili snahy liberálnych poslancov vládnej strany SaS a ostatných nepriateľov slovenskej histórie. V jednom momente sa dokonca cez policajné kordóny pokúsil predrať až do tesnej blízkosti k Mariánovi Kotlebovi známy provokatér Alojz Hlina. Policajné zložky odviedli napodiv dobrú prácu a za potlesku zúčastnených narušiteľa odstránili z dohľadu.
Po ukončení príhovorov sme mali asi hodinovú prestávku, ktorú sme využili na presunutie sa k hradu, keďže pätnástou hodinou nám malo začať našich 60 minút prisľúbených na zhromaždenie pred sochou kráľa Svätopluka. Voľno sme taktiež vyplnili zbieraním podpisov na petíciu za zachovanie tabule na rodnom dome pána prezidenta mons. Dr. Jozefa Tisa v Bytči.
Po zatarasení hlavnej brány hradu a následnom nástupe „korytnačiek“ sme tušili, že dnes to pokojná akcia rozhodne nebude. To sa aj skutočne potvrdilo, keď nás hlas (vtedy ešte „anonymný“, no po rozpustení akcie prisvojený starostom bratislavskej časti Staré mesto do novinárskych mikrofónov a kamier) z policajného megafónu vyzval, aby sme sa rozišli, pretože namáme povolenie na zhromaždenie. Niektorí sa pobrali preč, no väčšina z nás ostala čakať na pripustenie k soche. Veliteľ zásahu bol zrejme proti a prikázal zadržať Mariána Kotlebu, čo sa dalo usúdiť z náhleho vykračovania „múru obrnených policajných príslušníkov“. To sa ale zúčastneným pochopiteľne nepáčilo a predsedu ĽsNS si patrične zastali. Výsledkom „besnenia pri hrade“ bolo zadržanie niekoľkých protestujúcich a otras mozgu, ktorý v snahe ochrániť bývalého vodcu SP utrpel kamarát Andrej. Turisti postávajúci okolo iba nechápavo krútili hlavami nad brutalitou zásahu. Slovensko si tak spravilo „dokonalú“ prezentáciu demokracie. Zadržaný bol nakoniec aj sám nahlasovateľ zhromaždenia – Marián Mišún. Areál hradu sa hermeticky uzavrel a to bol aj dôvod tak ako nášho, tak aj odchodu ostatných účastníkov púte za sochou kráľa Svätopluka domov.
Z akcie mám zmiešané pocity. Na jednej strane ma teší, že sa stále nájdu ľudia, ktorí sa nás, národovcov, neboja zastať aj po takej antipropagande, ktorú denno-denne sledujú v médiách, ktorí nás prídu podporiť v národnom boji a nemávnu rukou na margo národnej akcie, akou bola sobotňajšia púť k Svätoplukovi, ktorej cieľ sa nám koniec koncov dosiahnuť nepodarilo. Na druhej strane sme boli opäť svedkami danej situácii neprimeraného zákroku zo strany moci, ktorej slovo má v našom štáte vyššiu váhu ako zákon – polície.
Verní sebe – svorne napred!
Autor: Majo Jurina
