Výročie úmrtia Andreja Hlinku, Prešov – Nižná Šebastová, 16. 8. 2011
V skromnom zastúpení, ale o to s väčšou úprimnosťou sme sa stretli vo večerných hodinách pri buste otca národa – Andreja Hlinku, aby sme si naň zaspomínali. Je to už vyše 70 rokov, čo opustil tento svet. Zomrel takpovediac v predvečer vyhlásenia toho, za čo celý svoj aktívny život bojoval – za slovenskú autonómiu.
Od mladých liet bol tam, kde si doba opäť raz žiadala aby bola inteligencia, zvlášť duchovní otcovia – pri slovenskom utlačenom ľude. Bol stále na tribúnach, dňom i nocou bojoval za Slovensko a jeho národ. Rázne sa staval proti maďarizácii, čechizácii, židovskej úžere a zhnitému liberalizmu. Ušlo sa mu pľuvancov aj kameňa v hlave, žalára Segedínskeho i Mírovského, suspendovania od vrchnosti, vrahovia naňho vyčkávali za rohom, bol to však on, kto pil z kalicha víťazov, aj napriek tomu, že zavŕšenia diela sa nedožil.
Bol to on, kto zapálil plameň v srdciach mladej generácie a nakopol k činnosti ďalších spolubratov laických a či tých v sutane, aby tak mohli spoločne bojovať pod vlajkou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za národ a štát.
Andrej Hlinka, veľký syn a zároveň otec slovenského národa, nezabudneme na teba a kiež by sme si vzali príklad z ducha tvojho hesla: (paraf.) „Dovtedy budem bojovať, dokým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko národné a kresťanské!“
Česť a sláva Tvojej pamiatke!
Radovan Novotný