Hrdinovi

Smutná to udalosť, smutné dejiny,
za lásku k vlasti sokolíka skolili.
Zlomili mu krídla za vysoký let,
za tie dlhé roky spravodlivosti niet.

Nezradil si prísahu tej slovenskej vlasti,
odhodlaný bojovať, prekonávať strasti.
Nedal si sa oklamať ani na chvíľu,
svojmu pluku dodával si nehasnúcu silu.

Nezložil si zbraň a nesklonil hlavu,
ponížil si vtedy šelmu mocne dravú.
Ukázal si hrdosť celučkému svetu,
hoc si dobre tušil, že koniec je už letu.

Život Tvoj vyhasol na ukážku moci,
kedy sme sa stali zas iba otroci.
Telo Tvoje v hrobe ticho leží
a čas ten naďalej preukrutne beží.

Na oltár vlasti život svoj si dal,
keď Slovák kedy´s vzpriamený zohnutý už stál.
Tu namiesto pocty a patričnej slávy,
zapreli sme predkov, ba i rozum zdravý.

Pri hrobe Tvojom dnes tu stojíme,
proti svetskej moci v biednom šíku brojíme.

Nezabúdame na obeť Bohu milú,
keď si chránil národ, rodnú hlinu.
Ďakujeme za odvahu, vzorom si sa stal,
že i v ťažkých časoch ľud si nesklamal.

Kika