1162. VÝROČIE PRÍCHODU SV. CYRILA A METODA, LUDROVÁ, 5. JÚL 2025
Slovensko je každoročne začiatkom júla sprevádzané rôznymi verejnými podujatiami, ktoré poukazujú na svätých Cyrila a Metoda. Napriek sekulárnemu charakteru nášho súčasného štátu a pohanskému spôsobu života väčšiny súčasných Slovákov, náš národ je vystavený počúvaniu príhovorov politických a cirkevných predstaviteľov. Títo rečníci využívajú sviatočný deň, pripadajúci na 5. júl, aby pripomenuli význam solúnskych bratov. Aj členovia združenia „Nové slobodné Slovensko“ a jeho podporovatelia prišli do Ludrovej, aby vyjadrili pri cyrilometodskom dvojkríži svoj tradičný katolícky postoj voči tejto téme.
Slovanskí vierozvestovia boli vyhlásení za spolupatrónov Európy pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1980. Keďže významne prispeli ku kultúrnemu povzneseniu slovanských národov, stali sa aj symbolmi slovanskej jednoty. Avšak čo môže byť chápané ako „jednota“ z pohľadu tradičného katolíckeho misionára? Možno vôbec „zjednocovať“ katolícke chápanie sveta, politiky a národa, so svetonázorom heretikov, schizmatikov a pohanov?
Primárnym cieľom misie solúnskych bratov bolo obrátenie ľudí, väznených v zovretí pohanstva a démonov, na pravú katolícku vieru. Napriek existencii prejavov kresťanstva na Veľkej Morave, svätí Cyril a Metod po príchode na naše územie videli mnoho takýchto obetí satanskej moci. Všetky ďalšie prínosy tejto misie, vrátane povznesenia kultúry národov, sú len sekundárne následky, vyplývajúce z primárneho cieľa tradičného katolíckeho misionára, ktorým je večná spása človeka.
Poukazovanie na solúnskych bratov bez zohľadnenia nekompromisnej katolíckej identity týchto šíriteľov pravej viery, stojacich pod pápežským patronátom pravej Cirkvi, je len falošným a účelovým znetvorením skutočného obsahu tejto výlučne katolíckej misie. Veľmi často možno počúvať z rôznych tribún práve také vnímanie našich vierozvestov, ktoré neprekáža ani odporcom pravej katolíckej viery, a ani moderným nasledovníkom boľševizmu a liberalizmu. A práve takto deformované vnímanie solúnskej misie vyvoláva následne aj pomýlené postoje moderných Slovákov k vlastenectvu, kresťanskému nacionalizmu a zdravej výchove vlastného národa.
Mons. ThDr. Jozef Tiso (1887 – 1947), slovenský prezident a rímskokatolícky kňaz, vo svojom prejave, adresovanom členom organizácie „Hlinkova mládež“, zo dňa 5. júna 1944, povedal:
„Výchovu v duchu slovenského národného povedomia nemožno zatracovať preto, akoby sa tým štiepila slovenská súdržnosť veľkej slavianskej rodiny. Je isté, že najprv musím byť povedomým Slovákom, aby som sa mohol stať Slavianom.“
Dr. J. Tiso poukázal v tomto prejave aj na tragické dôsledky zanedbania výchovy v duchu národného povedomia:
„Kto by jednotlivca bez kompasu národného povedomia slovenského pustil do vyššieho zamerania, je veľmi otázne, či nájde vôbec to vyššie zameranie slavianske, a nezakotví niekde zameraní celkom cudzom, alebo či ho bude vedieť rozoznať od takej odrody, akou je boľševizmus, ktorý sťa cudzopasník na kmeni slavianskom používa ho na mimikry, na zakrytie svojich rozvratných zámerov vo všeobecnosti.“
Slová Dr. J. Tisa možno považovať za prorocké. Boli vyslovené v roku 1944, ktorý priniesol aj partizánske povstanie na Slovensku. Táto vzbura povstalcov proti vlastnému štátu, pod patronátom sovietskej boľševickej moci, so zreteľom na zmienené slová Dr. J. Tisa, predstavuje práve začiatok prenikania „cudzopasníka na kmeni slavianskom“ aj do duchovného a politického tela slovenského národa. Tento revolučný červ nakazil aj mnohých slovenských politikov, ktorí po pravidelnom júlovom rečnení na počesť solúnskych vierozvestov vystúpia následne aj na augustových tribúnach, velebiacich bezbožných povstaleckých vzbúrencov, vraždiacich katolíckych kňazov.
Nedajme sa znechutiť touto hanebnou pretvárkou a znetvorením skutočného posolstva solúnskych bratov. Bojujme za výlučne katolícku obrodu slovenského národa. Svätí Cyril a Metod, orodujte za nás.
Radomír Tomeček