80 rokov od pohromy

V roku 2024 ubehlo 80 rokov od neslávne známej Slovenskej národnej pohromy nazývanej aj SNP (Slovenské národné povstanie), kde hŕstka dezorientovaných ľudí záškodníckou činnosťou, vraždami, rabovaním ohrozila Slovenský národ. My ako združenie dlhodobo vyjadrujeme odpor voči glorifikácií SNP nebolo tomu inak ani tento rok preto sme sa pre vyjadrenie odporu rozhodli poukázať na vraždy partizánov na oslavách SNP na Dargove. Použili sme transparent s vyobrazením zavraždených kňazov Jana Nemca, Rudlfa Schedu, Antona Šaláta a rožňavského biskupa Michala Bubniča ktorý zomrel na následky partizanského prepadnutia. Nápis „Oslavujete vrahov!“ jasne demonštroval že nie je čo oslavovať a partizani nie sú hrdinovia v žiadnom ohľade, skôr hanba Slovenského národa. Reakcie ľudí boli rôzne, mnohí nevedeli o tom, že partizani zabili týchto kňazov a nechceli tomu ani veriť, vraj boli kolaboranti. Iní nás zase častovali, že sme slniečkari a že kto nás platí. Dokonca nám priali dolámanie nôh a prišli si k nám odpľuť. Odporučili nám, že si máme preštudovať históriu. Alebo len tak obišli okolo ako by sme tam neboli, aby nevideli pravdu a nemuseli sa nad ňou zamyslieť.

A presne myslenie je ten zásadný problém, ktorý na Slovensku máme. Nezamýšľame sa! Skúsme to teraz spoločne, zoberme si napríklad často médiami oslavovaného „hrdinu SNP“ Vladimíra Strmeňa, ktorý takto opisuje svoj účasť na SNP : „Po návrate na Richtárovú našiel v rodičovskom dome partizánsky štáb, následne ho veliteľ štábu zverboval slovami: „Načo ti je trúba, tu máš flintu, treba bojovať! My sme prišli až spoza Uralu a ty tuto doma budeš sedieť? Ideš s nami bojovať!“Tak sa pridal k partizánom, kde začal ako spojka.“ (Zdroj) Ešte trápnejšie je to, že z rúk prezidentky si v roku 2023 na 30. výročie vzniku 2. SR prebral ocenenie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, vojenský druh, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Človek, ktorý participoval v boji proti Slovenskej republike a verejne priznáva že ho naverbovali boľševici, bol odmenený vraj za zásluhy za ľudské práva a slobodu. Práve to, čo partizáni potláčali, za toto bol odmenený. Toto je len aktuálny príklad ale pozrime sa na históriu. Kult SNP začal hneď ako sa etablovali poprední komunisti v čele štátu po Februári 1948 „boli partizáni, presnejšie členovia Zväzu partizánov, fenoménom februárových udalostí na Slovensku.“ (Zdroj). Ako demonštrácia partizánskeho/boľševického zmýšľania pôsobí príbeh Štefana Zamkovského, ktorý je známy ako zakladateľ Zamkovského chaty. Aj keď chata v čase založenia neniesla ešte jeho názov ale on inicioval jej postavenie, v roku 1948 bola chata znárodnená a Štefan Zamkovský s rodinou považovaný za kapitalistu. Po prevzatí štátnym klubom turistov dostala názov ako inak Kpt. Nálepku (Zbeh k sovietskym partizánom). Podobný osud čakal aj dnes známu Bilíkovu chatu, ktorá bola nazvaná po účastníkovi SNP Pavlovi Bilíkovi, jej pôvodný názov bol Guhrova chata. Žiaľ Michal Guhr bol karpatsý Nemec a preto sa ignorovalo, že sa ako lekár zaslúžil o rozvoj Tatranského kúpeľníctva, turizmu a zimných šprotov. Náprotivok Pavol Bilík bol príslušníkom finančnej stráže a samozrejme zomrel ako hrdinský partizán, čo treba mať v úcte, veď to, že porušil prísahu Slovenskej republiky nič neznamená hlavne, že bol partizán. Takto sa deformujú dejiny od povstania až po dnešok. Áno, náš boj za pravdu je náročný, náš protivník 80 rokov systematicky živí kult SNP a investuje do toho nemalé prostriedky, veď len tento rok na oslavy SNP vyčlenili sumu 3,7 milióna eur. Ale pravda bude vždy pravdou, aj keď ju nikto nebude akceptovať a lož vždy lžou, aj keď ju budú všetci uznávať. Preto tento náš odpor dopĺňa odpor proti partizánom, ktorý začal potlačením povstania a pokračoval odporom Bielej légie, činnosťou podzemnej cirkvi v dobe komunizmu a teraz pokračuje činnosťou Nového slobodného Slovenska a jednotlivcov ktorí si uvedomujú pravdu.

Maroš Ambróz