Spomienka na Malú vojnu a bombardovanie Juhoslávie, 26. 3. 2011 Spišská Nová Ves
Na síce 60 rokov od seba vzdialené, ale identicky obraz vykazujúce udalosti odohrávajúce sa na Slovensku a v Juhoslávii, už tradične nejaký ten rok spomína formou verejného pietneho aktu o. z. NSS.
Aj 72 rokov po bombardovaní Spišskej Novej Vsi a 12 po začiatku ničenia Juhoslávie si človek súčasnosti môže povedať, že vec agresií a „humanitárnych bombardovaní“, vyplývajúcich z nenásytnosti nieje minulosťou, práve naopak. Útok na Líbiu je toho dôkazom.
V kontexte bytia si taktiež môže povedať, že hlúposť a komédia z nej vyplývajúca kontinuálne pokračuje a je priam nesmrteľná. Ako inak, aj tento rok sa spomienka konala za asistencie všade prítomnej VB. Z uistenia veliteľa zásahu, že (paraf.) “oni tu budú, ale len monitorovať s tým, že problémy robiť nebudú atď.“ vyplýva, že dostal opäť raz nariadenie z hora ísť „strašiť“ do mesta z príležitosti udalosti, ktorá toto skutočne nepotrebuje a že v skutku si daný stav „svojej nepotrebnosti“ do určitej výšky aj uvedomuje. Samozrejme, konštatovanie si nenárokuje na jedinečnú pravdu.
Poďme ale ku spomienke. Tradične začala so sprievodom prejdúcim mestom, vrcholiacim na cintoríne. Sprievod vyrazil spred vlakovej stanice s opozdením, vyplývajúcim z obštrukcii dopravnej VB, uplatnených voči niektorým ohláseným účastníkom. Pán Boh však prosby vyslyšal, opäť raz dal chvíľkový rozum príslušníkom VB a sprievod nakoniec v plánovanom celku vyrazil. Na cintoríne sa medzi tým dolaďovala aparatúra a gitara spolu s hlasom Mira Vranského. Sprievod finišoval za súmraku, spomienka sa teda celá konala za pomoci ohňa z faklí.
Po zložení sviečok k pamätníku bombardovania Vsi odzneli štátne hymny Srbska a Slovenska, ako aj Hej Slováci!. Spomienka pozostávala zo striedania sa básní odznejúcich z úst Kiki a Rasťa , piesní v podaní pesničkára Mira Vranského a príhovorov hostí – Igora Cagáňa, Romana Škorňu, Václava Dvořáka (ktorého účastníci privítali potleskom) a Mariána Mišúna.
V príhovoroch rezonovala kritika humanitárno-bombardovacích demokratov, podieľajúcich sa na ničení Juhoslávie, ako aj súčasných, permanentne ignorujúcich hlas ľudu a slúžiacich temnu. Naopak sa vyzdvihovala hrdinskosť, sila a morálka letcov, brániacich svojho času Slovensko a odhodlanie vojakov a civilov brániacich Juhosláviu.
Vo vybraných rečiach rezonovala kritika nemorálneho odtrhnutia sa Kosova a akceptácia tejto skutočnosti zo strany medzinárodného spoločenstva. Účastníci boli v príhovoroch tiež vyzvaní, aby na tieto udalosti nezabúdali a poučili sa z nich. Záver bol k pamätnej doske, venovanej obetiam bombardovania, položený veniec vďaky a spomínania.
Po spomienka sa prítomní presunuli k účasti na druhom bode programu dňa nazvaného „Memento Kosovo“ – premietaniu filmu „Uloupené Kosovo“ z dielne pána režiséra Václava Dvořáka, a besede s pánom režisérom, pricestujúcim na túto udalosť z matky miest Prahy.
Tí, ktorí film nevideli, mali jedinečnú príležitosť vzhliadnuť ho vo videoprojekcii a bezprostredne po tom sa opýtať pána režiséra, čo ich zaujíma v súvislosti s predloženou tematikou. Tí, čo film videli, si ho pozreli určite nie na škodu znova a samozrejme mohli vyučiť spomínanú príležitosť besedovať s režisérom.
Uloupené Kosovo je autentickým príbehom mapujúcim kontinuálne utrpenie Srbského národa a farizejskosť režisérov bombardovania Juhoslávie a ukradnutia Kosova. Pán režisér sa v debate prezentoval ako fundovaný odborník na problematiku Balkánu, zvlášť Kosovského fenoménu súvisiaceho s ním, ako aj ďalších pridružených skutočností vyplývajúcich z Európskych, či svetových medzinárodných vzťahov. Po vyše polhodinovej skutočne zaujímavej debate bola celá akcia na konci. Na záver niektorí prítomní využili možnosť porozprávať a vyfotiť sa s pánom režisérom.
Václav Dvořák sa počas celej akcie prezentoval ako dobrý, spoločenský a skromný spoločník. Sme radi, že prijal naše pozvanie a pricestoval na Slovensko, kde za sebou zanechal veľmi dobrý dojem svojím celkovým prístupom. Naše VĎAKA patrí nielen jemu, ale aj dlhoročnej pani riaditeľke Domu Matice Slovenskej v Spišskej Novej Vsi Ružene Dorčákovej, ktorá bez váhania poskytla priestor Matičnej pôdy, k prebehnutiu druhej časti stretnutia. Nesmieme zabudnúť ani na mládežníkov z internetového časopisu „Národný odkaz“, ktorí zabezpečovali technickú stránku veci premietania filmu, ako aj všetkých, podieľajúcich sa na priebehu akcie.
Na záver osobitné poďakovanie a konštatovanie: Pánu Bohu, ďakujeme, že „ustrážil“ počasie a toho dňa zaplakal len minimálne. Z akcie vyplýva – v jednote je sila a život, v rozdrobení slabosť a smrť.
Radovan Novotný